Ako sme motyky šrotovali...

Ako sme motyky šrotovali...

Konečne sme sa dočkali ! Vrchnosť nášho záhradkárskeho spolku, založenom pred viac ako štyridsiatimi rokmi, sa rozhodla po radikálnom kroku pre obnovenie našej výbavy. Na mimoriadnej schôdzi bolo jednomyseľne rozhodnuté o zošrotovaní starých motýk a poskytnutie príspevku na kúpu nových. Veď aj my, záhradkári žijeme, hoci aj s krízou na krku.

Prijaté podmienky na realizáciu šrotovania boli presne stanovené. Kto prinesie na zošrotovanie motyku staršiu ako desať rokov, dostane príspevok 10 euro na kúpu novej. Jednoduché, ale v praxi zložité. Mnohí z nás to pochopili aj nasledovne. Prelepíme nálepku o roku výroby za viac ako desaťročnú; za mierny úplatok necháme predajcovi starej motyky pozmeniť dátum nákupu; od dôchodcov odkúpime starožitné udice alebo z kúpených pred rokom urobíme kaliku. Vedomí si aj svojho poslania ochrany životného prostredia vyzbierame všetky odhodené motyky, čím sa zníži percento úrazov mladých, ktorí sem chodia iba spoznávať iné pohlavie alebo hulákať pri ohňoch.

Aj heslo akcie sme vyhlásili : „ Staré do šrotu, nové do ruky", čo však spôsobilo ostrý nesúhlas našich polovičiek, ktoré pochopili, že za motyky považujeme ich . Aby bol doma pokoj, bolo heslo upravené takto :" Staré motyky do šrotu, nové do ruky". Nič už nebránilo zahájiť akciu. Prvý problém nastal pri zadovážení šrotovníka, pretože niektorí domáci gazdovia z dediny ponúkali svoje, ktorými dávnejšie pripravovali krmivo pre domáce zvieratá. Vynašiel sa miestny kováč, ktorý zmajstroval piecku na tavenie kovu, z ktorých sú vyrobené. Výnimku tvorili násady, ktoré mali byť popílené tak, aby sa dali použiť iba ako kolíky pre rajčiny.

Jednoduché, že ? Ale nebolo to také priamočiare. Niektorí prinášali aj staré hrable a kosáky. Sused bývajúci v opustenej chatke, Dežo Stojka, dokonca dotrepal motyky od mnohopočetných pokrvných príbuzných z osád až od Prešova.

Najväčší problém však nastal v momente, kedy pokladník po spustení šrotovania zahlásil finančnú insolventnosť - nemal v kase ani cent, čo bránilo vyplatiť sľúbený príspevok na nákup nových motýk. Iba kováč obišiel dobre, pretože pred šrotovaním žiadal vopred vyplatiť celú sumu, že vraj na prevádzku šrotovníka, ktorý má spolu so šrotovačom vysokú spotrebu tekutín, najmä chmeľových na chladenie.

Naša snaha o zníženie následkov krízy vyšla naprázdno. Nevadí, bude čím ešte kopať, pretože ako správni hospodári sme si jednu motyku uchovali. Síce ošúchanú, ale veľakrát vyskúšanú, ktorá nás určite nesklame ani počas krízy...

Autor: Jožko R.