Kaktusová skalka

Kaktusová skalka

Pestovanie kaktusov schopných úspešne prezimovať v našich stredoeurópskych podmienkach si v poslednom období získava čoraz viac nadšencov. Pri budovaní kaktusovej skalky však musíme dodržať niekoľko základných podmienok, aby nami vynaložená práca nevyšla nazmar. V prvom rade si musíme uvedomiť, že kaktusy sú rastliny, ktoré vzhľadom na sukulentný charakter svojho tela nie sú predurčené žiť v prostredí s periódou mrazu a snehu. Nájde sa však dostatok druhov, ktoré sa vzhľadom na svoje prírodné stanovište prispôsobili i týmto negatívnym faktorom a umožnia nám splniť naše zámery. Na ich úspešný rast im však musíme vytvoriť vhodné stanovištné podmienky. Základnými podmienkami sú slnečné stanovište s miernym sklonom k juhu prípadne juhozápadu, dôkladná drenáž na odvod prebytočnej vody, veľmi priepustný minerálny substrát a v neposlednom rade správny výber pestovaných druhov. Vhodným miestom pre vytvorenie kaktusovej skalky je južná strana budov, múrov, prípadne iných terénnych prekážok. Takéto miesta sa veľmi dobre prehrievajú a sú chránené pred chladným vetrom.

 Tvar budúcej skalky si vytýčime a na tejto ploche odstránime pôvodnú zeminu do hĺbky 20-30 cm. Najspodnejšiu vrstvu vytvoríme z hrubého materiálu (lomový kameň, tehly, úlomky betónu do veľkosti 10 cm), ktorý prekryjeme 5 cm hrubou vrstvou štrku, ktorý zabráni prepadu pestovateľského substrátu do spodných vrstiev. Na takto pripravený základ môžeme navrstviť substrát, v ktorom budeme pestovať kaktusy. Tvorí ho jeden diel hrubého piesku, jeden diel drobnej kamennej drte (Ř1 - 5 mm) a jeden diel ornice, ktorá neobsahuje nerozložené organické látky. Ideálne pH substrátu sa pohybuje okolo neutrálu, prípadne môže byť slabo zásadité. Skalku dotvoríme umiestnením dekoratívnych kameňov. Povrch substrátu zasypeme vrstvou kamennej drte (Ř10- 50 mm), ktorá chráni citlivé koreňové krčky rastlín pred prílišnou vlhkosťou a zároveň zabraňuje znečisteniu rastlín substrátom pri daždi. Zemné práce je vhodné uskutočniť na jeseň, aby substrát mohol počas zimného obdobia dostatočne zľahnúť. Kaktusy na skalku vysadzujeme zásadne na jar, aby do jesene mohli dostatočne prekoreniť a prispôsobiť sa prostrediu. Pri výsadbe musíme brať do úvahy rýchlosť rastu a veľkosť rastlín. Bujne rastúcim druhom (opuncie) musíme vymedziť dostatočný priestor, inak v budúcnosti prerastú menšie guľovité druhy.

Ďalším problémom, s ktorým sa musíme v našich podmienkach vysporiadať, je prílišná vlhkosť v jesennom a zimnom období. Každá zima má iný priebeh, raz je teplá s množstvom zrážok, inokedy chladná so snehom, ktorý sa počas zimy niekoľkokrát roztopí. Na takéto výkyvy počasia nie je väčšina mrazuvzdorných druhov prispôsobená a znesie ich len obmedzený počet druhov. Pokiaľ chceme pestovať širší sortiment rastlín, musíme už v októbri skalku prekryť vzdušnou konštrukciou proti dažďu a snehu. Je to len ľahký kryt chrániaci skalku zhora, bočné strany musia byť voľné, aby bolo zabezpečené prúdenie vzduchu. Kryt môžeme zhotoviť zo skla, plexiskla, polykarbonátu atď. Na takto zabezpečenej časti skalky môžeme pestovať pestrý sortiment rastlín. Veľmi vďačnými rastlinami sú zástupcovia rodu Echinocereus, ako napr. E. baylei, E. chloranthus, E. viridiflorus, E. fendlerii, E. engelmanii v. variegatus, E. reichenbachii s varietami perbellus, albispinus, minor, E. fitchii, E. coccineus, E. triglochidiatus. Z ďaľších druhov spomeňme Escobaria(Coryphantha) vivipara, Neobesseya missouriensis, Pediocactus simpsonii, Mammillaria meiacantha, Opuntia basilaris atď. Mnoho ďalších druhov rodu Opuntia prezimuje bez ťažkostí aj na skalke bez zimného krytu a poteší záplavou kvetov. Skalka so zimovzdornými kaktusmi nie je náročná na údržbu, tá prakticky spočíva len v odstraňovaní burín a prihnojení rastlín draselnými hnojivami pred ukončením vegetácie, čo podporuje vyzretie pletív a odolnosť voči chlad.