Paprade

Paprade

Paprade majú viacero druhov a mnoho odrôd. Všetky majú tvar listov, ktorý sa nazýva vejárik alebo metlička. Niektoré sú vhodné na výsadbu do bytu, iné do záhrady a sú i také ktoré môžete pestovať v byte aj v záhrade.
Miesto
Vo všeobecnosti platí, že paprade majú rady svetlé miesto, ohroziť ich však môžu priame slnečné lúče. Tie, ktoré vysádzate do záhrady, musia byť pri strome, ktorý ich chráni pred priamym slnkom. Pôda, v ktorej rastú, musí byť sterilná, pretože v opačnom prípade ju môžu ohroziť škodcovia a rastlina hynie. V záhrade sa vysádzajú väčšinou do trávnika, môžu sa však pestovať aj v nádobe. Napriek tomu ,že paprade sú odolné voči zime, nie je takjednoduché ich pestovať, ako sa na prvý pohľad zdá. Paprade v záhrade vyžadujú menej starostlivosti ako tie v byte.
Pre rastliny v byte i v záhrade platí - potrebujú kyslú pôdu a veľa vlhkosti. Izbové paprade sa musia pravidelne polievať, predovšetkým pri izbovej teplote 20°C. Musí sa dávať pozor na to, aby zálievka nebola veľmi chladná. Dlhé listy by sa mali postrekovať vodou. Aj teplota je veľmi dôležitá - napriek tomu, že paprade zostávajú na zimu v záhrade, najlepšie sa cítia pri teplote 20 - 25°C.
Pre paprade v záhrade i v izbe platí, že je dôležitá pravidelná výživa. Na hnojenie papradí sa používa špeciálne hnojivo, ktoré dodá rastlinám také živiny, ktoré potrebujú pre bohatý rast, pre ktorý je dôležitý hlavne fosfor, draslík a dusík. Väčšinou stačí, ak sa pridáva jedenkrát mesačne do zálievky.

Paprade v záhrade
Príprava pôdy
Či ide o novozaloženú záhradu alebo už staršiu, pri vysádzaní paliem je nutné dôkladná príprava pôdy. V prvom rade je potrebné dobré prekyprenie a pridanie kompostu. Pri vysádzaní paliem, ktoré potrebujú kyslú pôdu, sa zapracuje rašelina.
Čas sadenia
Paprade môžete kupovať po celý rok. Do záhrady sa vysádzajú na jar, aby do zimy vytvorili dobré korene. V období výsadby sa rastliny polievajú pravidelne. Ak sú rastliny veľké, môžu sa na jar, krátko pred tvorbou nových výhonkov, deliť. Rozdelené časti sa ihneď vysadia a polejú. Ak ich musíte deliť až po tvorbe nových výhonkov, redukujte listovú masu primerane koreňom na časti rastliny. Pri delení na jeseň musíte mať na zreteli, že rastliny uložíte napríklad do zimnej záhrady, kde sú chránené pred mrazom a vlhkosťou.
Ochrana pred zimou
Aj robustné paprade sú citlivé na suchý mráz. Rizómy sa prikryjú vrstvou lístia, prípadne vetvičiek, aby sa chránili.
Patria sem

Slezinník (Asplenium scolopendium) dorastá do výšky 0,7 metra, má lesklé listy, je vždyzelený, treba ho chrániť pred zimným slnkom, citlivá papraď na sucho a slnko

Papradka samičia (Athyrium filix femina) - svetlozelená papraď, výška 0,6 až jeden meter, potrebuje vlhké, tienisté a na živiny bohaté miesto

Papraďovec (Polystichum) - výška jeden meter, vysádza sa do tieňa do humóznej pôdy

Papraď samčia (Dryopteris) - výška 0,5 - 1 meter, nenáročná na pestovanie, vysádza sa na slnečné miesto do vlhkej pôdy

Osmunda kráľovská (Osmunda regalis) -je to najvyššia papraď rastúca v našich podmienkach, dorastá do výšky dva metre, mladé stonky majú červenú farbu, vysádza sa do tieňa do kyslej a vlhkej pôdy

Perovník pštrosí (Matteucia strupthiopteris) - výška 0,8 - 1,2 m, znesie aj mierne slnko, vytvára množstvo odnoží, vysádza do hlinitej, humóznej pôdy

Rebrovka rôznolistá (Blechnum spicant),výška 0,2 m, rastie plocho a tvorí hustý porast, potrebuje vysokú vlhkosť vzduchu a kyslú pôdu

Adiant (Adiantum pedatum) - vysádza sa do vlhkej a vápenatej pôdy do tieňa, výška 0,5m, na jeseň má zlatožlté sfarbenie

Papradka (Athyrium niponicum) - sivé až modré metličky na červených stonkách, výška 0,6 m, vysádza sa humóznej vlhkej pôdy do polotieňa až tieňa

Sladič (Polypodium ) - výška 0,2 - 0,4 m, je v zime zelený, vysádza sa do humóznej a vlhkej pôdy, darí sa mu aj na kmeňoch starých stromov

Paprade v izbe
Svetlo
Sú to rastliny, ktoré sú dekoratívne v tmavších priestoroch interiéru. Ide o miesta, ktoré sú pre väčšinu izbových rastlín nevhodné. Ak majú vhodné svetelné a tepelné podmienky, tvorí nové metličky po celý rok. Výnimkou je adiant (Adiantum), ktorá má v zime obdobie oddychu. V tomto období je rast obmedzený. Aby bol rast rovnomerný, môže sa črepník každé tri až štyri dni o štvrtinu otočiť. Výhonky sa väčšinou otáčajú za slnkom a otáčaním zabránite rastu do jednej strany.

Teplota
Pre väčšinu papradí je ideálna stredná teplota medzi 18 - 25°C. Spravidla všetky paprade znesie väčšina papradí teploty do 9°C bez toho, aby sa poškodili. Pri teplote vyššej ako 22°C by sa mali paprade sprejovať minimálne jedenkrát denne mäkkou vodou. Dôležité je, aby nebola studená a vodná hmla musí byť jemná, pretože veľké fľaky môžu poškodiť listy. Na vodné kvapky je citlivé Polypodium aureum.
Vlhkosť vzduchu
Všetky paprade potrebujú pre zdravý rast relatívne vysokú vlhkosť vzduchu. Výnimkou je Davallia, ktorá dobre rastie aj pri nízkej vlhkosti. Stačí, ak postavíte črepník na misku, do ktorej dáte štrk a vodu. Voda však nesmie mať kontakt so substrátom. Počas teplých dní môžete rastliny postrekovať vlažnou mäkkou vodou.
Zálievka
Pri teplote vyššej ako 17°C potrebujú paprade dostatok vody. Koreňové baly by mali byť rovnomerne vlhké. Polieva sa tak, aby voda vytiekla cez otvory von a potom sa poleje znovu. Vodu nechajte chvíľu v miske a potom dajte črepník odkvapkať. Až potom ho postavte naspäť na miesto. Voda na zálievku musí byť mäkká a vlažná. U niektorých druhov papradí musia koreňové baly pred ďalšou zálievkou preschnúť. Ak izbová teplota klesne pod 17°C, mala by sa zálievka obmedziť. Vrchná vrstva substrátu sa nechá trošku preschnúť a až potom sa rastlina poleje. Pri teplotách okolo 10°C má rastlina obdobie oddychu a polieva sa úsporne. Paprade potrebujú iba toľko vody, aby metličky nevädli.
Výživa

Je to profesionálne tekuté hnojivo pre všetky druh papradí a rastlín okrasných listom. Obsahuje živiny potrebné pre zdravý rast rastlín. Aplikujeme sa formou zálievky.

Paprade sú citlivé na soli, preto je potrebné byť pri koncentrácii hnojiva opatrný - mala by byť nižšia. Pri sadení alebo presádzaní by sa malo do substrátu zapracovať zásobné hnojivo, ktoré vyživuje rastlinu viac mesiacov a nehrozí, že rastlina si „potiahne" viac hnojiva, ako potrebuje. Hnojivo by malo mať vyšší obsah dusíka, fosforu a draslíka. Ako často treba hnojiť, to závisí od substrátu. Ak ich pestujete v rašelinovom substráte, hnojivo sa pridáva každých 14 dní. Počas zimy sa výživa obmedzí, prípadne u tých papradí, ktoré majú obdobie oddychu,sa úplne zastaví.

Nephrolepis	Cyrtomium	Athyrium filix	Pteris

Substrát
Vhodná na sadenie a presádzanie je zmes listovky, rašeliny a hrubého piesku. Všetky tri časti musia byť sterilné.
Presádzanie
S výnimkou rebrovky ( Blechnum ) väčšina papradí netvorí hlboké korene, preto by sa mali sadiť do skôr plochých misiek alebo polovysokých črepníkov, kde sa môžu korene dobre rozložiť. Nízko rastúce paprade, ako sú napríklad Phyllitis alebo Nepholepis sa môžu pestovať na tyči omotanej kokosovým vláknom alebo machom. Je možné ich aj pestovať v závesných nádobách, kde rizómy prevísajú cez okraj nádoby ( Davallia, nefrolepka). Paprade sa presádzajú vtedy, keď korene vyplnia objem črepníka alebo rizómy už rastú cez jeho okraj. Paprade rastú pomerne rýchlo a preto sa presádzajú aj každý rok. Najvhodnejším obdobím je začiatok jari alebo leta.
Rozmnožovanie delením
Na rozmnožovanie sa používajú rôzne metódy. Najjednoduchšie je delenie rizómu. Je to možné u tých papradí, ktoré majú podzemný rizóm. Vyberiete rastlinu z črepníka, otrasiete substrát z koreňov. Rizóm rozrežete ostrým nožom - mal by mať niekoľko metličiek. Oddelené časti sa vložia do črepníkov a nasledujúce dni sa substrát udržiava mierne vlhký. Nesmie úplne preschnúť, ani byť veľmi mokrý. U tých papradí, ktoré tvoria nadzemné rizómy, sa odoberú vrcholové odrezky. Odreže sa rizóm asi 4 cm za vegetačným bodom, ktorý musí mať aspoň jednu metličku. Zasadí sa do vlhkého substrátu, vloží sa podpera a nad črepník sa upne fólia. Črepník sa postaví na tienisté a teplé miesto. Po troch až piatich týždňoch sa vytvoria korien ky. Po vytvorení nového výhonku sa počas dňa odstraňuje fólia, aby si rastlina pomaly zvykla na prostredie.

Rozmnožovanie spórami
Na rozmnožovanie rastliny spórami potrebujete rok, čiže dostatok trpezlivosti. Začína sa zbieraním výtrusov. Vyberie sa list so spórami . Aby ste spoznali, že spóru sú už zrelé, prejdite prstom po tobolke. Ak zbadáte jemný prášok, oddeľte list so spórami a položte na papier, ktorý položíte potom na teplé miesto. Po 24 až 48 hodinách nájdete na papieri nespočetné množstvo výtrusov. Tieto sa rovnomerne rozdelia na mierne vlhký, sterilný a výsevný substrát a nad črepník sa dá fólia. Črepník sa postaví na svetlé a slnečné miesto. Asi po troch mesiacoch sa prejavia prvé príznaky klíčenia v podobe zeleného povlaku na substráte. Pomaly sa vytvorí zelený povlak podobný machu. Pozostáva z klíčkov paprade a po niekoľkých mesiacoch sa objavia malé rastlinky, ktoré sa už podobajú papradi. Tieto sa pikírujú, vysadia do črepníkov, opäť prikryjú fóliou a postavia sa na teplé a svetlé miesto.
Mladé rastlinky papradí potrebujú vysokú vlhkosť vzduchu, preto sa fólia nad črepníkom ponechá, urobia sa na nej otvory, aby sa zabránilo plesni. Substrát sa udržiava iba mierne vlhký. Keď sú mladé rastlinky veľké asi päť až šesť centimetrov, pridá sa hnojivo v nízkej koncentrácii

Cyrtómia (Cyrtomium)

Je známe, že paprade sú v byte problémom. Cyrtomium je však výnimkou. Dobre znáša suchý vzduch a tieň, nevadí mu ani prievan a k tomu má i pekný vzhľad. Často ho nazývajú „zelený génius". Jediné, čo mu vadí, sú slnečné lúče. Najcitlivejšie sú mladé listy, ktoré ešte nie sú sfarbené na tmavo.
Ideálnym miestom pre Cyrtomium je polotieň až tieň. Darí sa mu i pri bežnej izbovej teplote, lepšie sa však cíti pri nižších teplotách - 10 - 12°C. Od mája do septembra môže stáť na balkóne alebo terase. Každý rok vo februári sa presádza. Rozmnožuje sa jednoducho delením koreňa. Opatrne rukami oddelíte časti koreňa a jednotlivé časti vysadíte. To je najjednoduchší spôsob rozmnožovania tejto rastliny. Kto má viac trpezlivosti, môže si pripraviť potomstvo i výsevom spór. Tieto nájdete zoskupené pod listami. Ak sú zrelé, spadnú samy. Pozbierate ich a roztrúsite do výsevnej nádoby, ktorá je naplnená rašelinovou drvinou. Zabezpečíte svetlé miesto a teplotu 22°C a postaráte sa o rovnomernú vlhkosť rašelinovej drviny. Ak budete mať šťastie, asi po 4 týždňoch objavíte svetlozelenú vrstvu na povrchu substrátu, ktorá je podobná machu. To je tzv. „prvoklík". Ten musí ešte niekoľko mesiacov zostať v nádobe. Ak je „trávnik" vyšší, opatrne sa rozdelí do trsov a vysadí do črepníka. Tie sa postavia na svetlé a teplé miesto a prikryjú fóliou, ktorá má otvory. Potrvá ešte nejaký čas, kým sa ukážu prvé lístočky. Potom sa druhýkrát presadí.
Pestovanie tejto robustnejšej rastliny nevyžaduje žiadne zvláštne vedomosti. Lepší je hlinený ako plastový črepník, pretože cez steny hlineného črepníka sa odparuje voda a nehrozí nebezpečie „vlhkých nôh" rastliny. Na sadenie použite rašelinový substrát. Na výživu úplne stačí 1x mesačne pridať do zálievky hnojivo. V zime, pokiaľ je to možné, by mal stáť na chladnom mieste. Vtedy sa i menej polieva, ako keď stojí v teplej miestnosti. Neohrozujú ho často ani choroby a škodcovia. Ak má sivohnedé listy alebo hnedé fľaky na listoch, ide o spálenie a papraď bola na príliš slnečnom mieste. Odrežte zvädnuté listy, nerežte však do zdravého tkaniva. V zime sa občas stane, že mladé ešte stočené metličky hnednú a vädnú. Je to príznakom nadmernej zálievky. Nechajte substrát preschnúť a polievajte menej.