Paprade v izbe

Zatiaľ nehodnotené

Svetlo
Sú to rastliny, ktoré sú dekoratívne v tmavších priestoroch interiéru. Ide o miesta, ktoré sú pre väčšinu izbových rastlín nevhodné. Ak majú vhodné svetelné a tepelné podmienky, tvorí nové metličky po celý rok. Výnimkou je adiant (Adiantum), ktorá má v zime obdobie oddychu. V tomto období je rast obmedzený. Aby bol rast rovnomerný, môže sa črepník každé tri až štyri dni o štvrtinu otočiť. Výhonky sa väčšinou otáčajú za slnkom a otáčaním zabránite rastu do jednej strany.

Teplota
Pre väčšinu papradí je ideálna stredná teplota medzi 18 - 25°C. Spravidla všetky paprade znesie väčšina papradí teploty do 9°C bez toho, aby sa poškodili. Pri teplote vyššej ako 22°C by sa mali paprade sprejovať minimálne jedenkrát denne mäkkou vodou. Dôležité je, aby nebola studená a vodná hmla musí byť jemná, pretože veľké fľaky môžu poškodiť listy. Na vodné kvapky je citlivé Polypodium aureum.
Vlhkosť vzduchu

Všetky paprade potrebujú pre zdravý rast relatívne vysokú vlhkosť vzduchu. Výnimkou je Davallia, ktorá dobre rastie aj pri nízkej vlhkosti. Stačí, ak postavíte črepník na misku, do ktorej dáte štrk a vodu. Voda však nesmie mať kontakt so substrátom. Počas teplých dní môžete rastliny postrekovať vlažnou mäkkou vodou.
Zálievka
Pri teplote vyššej ako 17°C potrebujú paprade dostatok vody. Koreňové baly by mali byť rovnomerne vlhké. Polieva sa tak, aby voda vytiekla cez otvory von a potom sa poleje znovu. Vodu nechajte chvíľu v miske a potom dajte črepník odkvapkať. Až potom ho postavte naspäť na miesto. Voda na zálievku musí byť mäkká a vlažná. U niektorých druhov papradí musia koreňové baly pred ďalšou zálievkou preschnúť. Ak izbová teplota klesne pod 17°C, mala by sa zálievka obmedziť. Vrchná vrstva substrátu sa nechá trošku preschnúť a až potom sa rastlina poleje. Pri teplotách okolo 10°C má rastlina obdobie oddychu a polieva sa úsporne. Paprade potrebujú iba toľko vody, aby metličky nevädli.

Substrát
Vhodná na sadenie a presádzanie je zmes listovky, rašeliny a hrubého piesku. Všetky tri časti musia byť sterilné.
Presádzanie
S výnimkou rebrovky ( Blechnum ) väčšina papradí netvorí hlboké korene, preto by sa mali sadiť do skôr plochých misiek alebo polovysokých črepníkov, kde sa môžu korene dobre rozložiť. Nízko rastúce paprade, ako sú napríklad Phyllitis alebo Nepholepis sa môžu pestovať na tyči omotanej kokosovým vláknom alebo machom. Je možné ich aj pestovať v závesných nádobách, kde rizómy prevísajú cez okraj nádoby ( Davallia,nefrolepka). Paprade sa presádzajú vtedy, keď korene vyplnia objem črepníka alebo rizómy už rastú cez jeho okraj. Paprade rastú pomerne rýchlo a preto sa presádzajú aj každý rok. Najvhodnejším obdobím je začiatok jari alebo leta.
Rozmnožovanie delením
Na rozmnožovanie sa používajú rôzne metódy. Najjednoduchšie je delenie rizómu. Je to možné u tých papradí, ktoré majú podzemný rizóm. Vyberiete rastlinu z črepníka, otrasiete substrát z koreňov. Rizóm odrežete ostrým nožom - mal by mať niekoľko metličiek. Oddelené časti sa vložia do črepníkov a nasledujúce dni sa substrát udržiava mierne vlhký. Nesmie úplne preschnúť, ani byť veľmi mokrý. U tých papradí, ktoré tvoria nadzemné rizómy, sa odoberú vrcholové odrezky. Odreže sa rizóm asi 4 cm za vegetačným bodom, ktorý musí mať aspoň jednu metličku. Zasadí sa do vlhkého substrátu, vloží sa podpera a nad črepník sa upne fólia. Črepník sa postaví na tienisté a teplé miesto. Po troch až piatich týždňoch sa vytvoria korienky. Po vytvorení nového výhonku sa počas dňa odstraňuje fólia, aby si rastlina pomaly zvykla na prostredie.

Rozmnožovanie spórami
Na rozmnožovanie rastliny spórami potrebujete rok, čiže dostatok trpezlivosti. Začína sa zbieraním výtrusov. Vyberie sa list so spórami . Aby ste spoznali, že spóru sú už zrelé, prejdite prstom po tobolke. Ak zbadáte jemný prášok, oddeľte list so spórami a položte na papier, ktorý položíte potom na teplé miesto. Po 24 až 48 hodinách nájdete na papieri nespočetné množstvo výtrusov. Tieto sa rovnomerne rozdelia na mierne vlhký, sterilný a výsevný substrát a nad črepník sa dá fólia. Črepník sa postaví na svetlé a slnečné miesto. Asi po troch mesiacoch sa prejavia prvé príznaky klíčenia v podobe zeleného povlaku na substráte. Pomaly sa vytvorí zelený povlak podobný machu. Pozostáva z klíčkov paprade a po niekoľkých mesiacoch sa objavia malé rastlinky, ktoré sa už podobajú papradi. Tieto sa pikírujú, vysadia do črepníkov, opäť prikryjú fóliou a postavia sa na teplé a svetlé miesto.
Mladé rastlinky papradí potrebujú vysokú vlhkosť vzduchu, preto sa fólia nad črepníkom ponechá, urobia sa na nej otvory, aby sa zabránilo plesni. Substrát sa udržiava iba mierne vlhký. Keď sú mladé rastlinky veľké asi päť až šesť centimetrov, pridá sa hnojivo v nízkej koncentrácii

Paprade a vlhkosť

Takmer všetky paprade potrebujú pre zdravý rast vyššiu vlhkosť vzduchu. Výnimku tvorí Davallia, ktorá dobre rastie aj pri nižšej vlhkosti.
Voda v miske
Misku pod črepníkom naplníte vodou alebo položíte na ňu kamienky.  Voda nesmie mať kontakt so substrátom, inak  rastlina začne hniť. Počas horúcich letných dní sa rastlina sprejuje vlažnou vodou izbovej teploty.
Správna zálievka
Polievate dovtedy, kým voda nezašne vytekať do misky pod črepníkom. Poškáte niekoľko minút a polejete ešte raz. To opakujete dovtedy, kým voda nestojí v miske pod črepníkom asi 20 minút. Potom vodu vylejete a poškáte, kým  odkvapká posledná  zvyšná voda. Až vtedy vrátite rastlinu na pôvodní miesto.
Voda na zálievku by mala byť  mäkká a mala by mať izbovú teplotu. Dôležitá je aj teplota v interiéri – ak je niekoško dní nižčia ako 17°C, zálievka by mala byť nižčia. Vrchná vrstva substrátu musí tročkz preschnúť, až potom nasleduje ďalčia zálievka.
Pri teplote pod 10°C majú paprade obdobie oddychu a potrebujú iba toľko vody, aby listy nevädli.

Paprade a výživa

Paprade sú napriek tomu, že nekvitnú, atraktívne rastliny, ktoré majú bohatý a hustý habitus. Aby to tak bolo, potrebujú hnojivo s vyššou koncentráciou dusíka, draslíka a fosfátov.  Aby sa nespálili korene, používa sa v nižšej koncentrácii.
Po pridaní výživy nesmie substrát preschnúť, pretože inak by korene živiny neprijali a nedokázali by ich transportovať do nadzemnej časti.
Citlivosť na soli
Paprade sú citlivé na soli, preto by sa mala výživa pridávať iba v 50% - nej koncentrácii.  Ako často sa paprade hnoja, to závisí od použitého substrátu. Papraď v rašelinovom substráte sa hnojí každých 14 dní. Ak je vysadená v kompostovej zemine, stačí jedenkrát mesačne. V zimných mesiacoch je výživa minimálna a u tých, ktoré majú obdobie oddychu žiadna.
Osvedčené je hnojivo Substral pre paprade.

Cyrtomium

Je to známe, že paprade sú v byte problémom. Cyrtomium je však výnimkou. Dobre znáša suchý vzduch a tieň, nevadí mu ani prievan a k tomu má i pekný vzhľad. Často ho nazývajú „zelený génius". Jediné, čo mu vadí, sú slnečné lúče. Najcitlivejšie sú mladé listy, ktoré ešte nie sú sfarbené na tmavo.
Ideálnym miestom pre Cyrtomium je polotieň až tieň. Darí sa mu i pri bežnej izbovej teplote, lepšie sa však cíti pri nižších teplotách - 10 - 12°C. Od mája do septembra môže stáť na balkóne alebo terase. Každý rok vo februári sa presádza. Rozmnožuje sa jednoducho delením koreňa. Opatrne rukami oddelíte časti koreňa a jednotlivé časti vysadíte. To je najjednoduchší spôsob rozmnožovania tejto rastliny. Kto má viac trpezlivosti, môže si pripraviť potomstvo i výsevom spór. Tieto nájdete zoskupené pod listami. Ak sú zrelé, spadnú samy. Pozbierate ich a roztrúsite do výsevnej nádoby, ktorá je naplnená rašelinovou drvinou. Zabezpečíte svetlé miesto a teplotu 22°C a postaráte sa o rovnomernú vlhkosť rašelinovej drviny. Ak budete mať šťastie, asi po 4 týždňoch objavíte svetlozelenú vrstvu na povrchu substrátu, ktorá je podobná machu. To je tzv. „prvoklík". Ten musí ešte niekoľko mesiacov zostať v nádobe. Ak je „trávnik" vyšší, opatrne sa rozdelí do trsov a vysadí do črepníka. Tie sa postavia na svetlé a teplé miesto a prikryjú fóliou, ktorá má otvory. Potrvá ešte nejaký čas, kým sa ukážu prvé lístočky. Potom sa druhýkrát presadí.
Pestovanie tejto robustnejšej rastliny nevyžaduje žiadne zvláštne vedomosti. Lepší je hlinený ako plastový črepník, pretože cez steny hlineného črepníka sa odparuje voda a nehrozí nebezpečie „vlhkých nôh" rastliny. Na sadenie použite rašelinový substrát. Na výživu úplne stačí 1x mesačne pridať do zálievky hnojivo. V zime, pokiaľ je to možné, by mal stáť na chladnom mieste. Vtedy sa i menej polieva, ako keď stojí v teplej miestnosti. Neohrozujú ho často ani choroby a škodcovia. Ak má sivohnedé listy alebo hnedé fľaky na listoch, ide o spálenie a papraď bola na príliš slnečnom mieste. Odrežte zvädnuté listy, nerežte však do zdravého tkaniva. V zime sa občas stane, že mladé ešte stočené metličky hnednú a vädnú. Je to príznakom nadmernej zálievky. Nechajte substrát preschnúť a polievajte menej.

Nefrolepka

(Nephrolepis)

Nefrolepka má rada svetlé miesto. Jej korene nesmú v žiadnom preschnúť. Ak sú teploty v miestnosti nad 14°C, polieva sa výdatnejšie a tak často, aby bol substrát rovnomerne vlhký. Ak sú teploty pod 14°C, nechá sa vrchná vrstva substrátu pred nasledujúcou zálievkou preschnúť. Bez problémov sa nefrolepka pestuje pri bežnej izbovej teplote. Spodná hranica je 10°C, pri nižších teplotách môže nefrolepka uhynúť. Ak je však teplota v miestnosti vyššia ako 21°C, črepník sa postaví na misku s vodou a kamienkami. V prípade suchého vzduchu a vysokých teplôt sa nefrolepka denne sprejuje mäkkou vodou izbovej teploty.
Rozmnožovanie
Oddelia sa zakorenené odnože a zasadia sa do substrátu. Rastlina sa rozmnožuje aj spórami, čo je však pomerne dlhodobý proces. Pri presádzaní sa môžu zostrihať korene na bočnej strane. Počas vegetačného obdobia sa každé dva týždne pridáva do zálievky hnojivo.

Krídelnica krétska

(Pteris cretica)

Je to papraď, ktorá  sa  najjednoduchšie  pestuje.  Jediní, čo je trošku negatívne, je jej pomalý rast. Najznámejší je druh Pteris cretica, ktorý má mnoho odrôd. Zelené druhy a odrody znášajú  tieň a nízke teploty, odrody s pestrými listami potrebujú viac svetla a teploty medzi 16 – 18°C. Všetky sú vďačné za vyššiu vlhkosť vzduchu.
Polieva sa mierne, substrát by nemal byť príliš suchý ani vlhký. Ak je v zime na chladnom mieste, polieva sa menej. Počas rastového obdobia sa pridáva každé dva týždne hnojivo – existuje aj špeciálne na paprade. Presádza sa na začiatku jari.
Presádzanie
Najjednoduchší spôsob je delením, ktoré môžete urobiť pri presádzaní.
Choroby a škodcovia
Ak sa začnú okraje listov sfarbovať do hneda a vädnúť listy, príčinou je príliš suchý vzduch. Ak na rastline objavíte vošky alebo štítničky, v žiadnom prípade nepoužívajte chemické prostriedky, pretože rastlina ich neznáša. Vošky osprchujete vodou a štítničky musíte pozbierať.

Microlepia

Microlepia

Je to veľmi dekoratívna papraď. Dobre rastie na polotienistom až tienistom mieste a potrebuje vysokú vzdušnú vlhkosť, ktorá je potrebná aj v zime. Prezimuje na svetlom mieste pri minimálnej teplote 15°C. paprade nemajú vysoké nároky na živiny – stačí v období  rastu každé dva týždne, aj to s nižšou koncentráciou. Častejším postrekovaním mäkkou vodou sa zvýši vlhkosť vzduchu. Vysádza sa do kyprého a humózneho substrátu s nízkou hladinou živín. Škodcovia a choroby ju ohrozujú zriedkavo.

Davália

(Davallia)

Rastlina potrebuje stredne svetlé miesto bez priamych slnečných lúčov. Pri zálievke musí byť substrát dobre prevlhčený a medzi jednotlivými zálievkami musí vrchná vrstva preschnúť. Ak by mala byť teplota dlhšiu dobu pod 14°C, zastaví sa zálievka a musí sa kontrolovať, aby koreňové baly úplne nepreschli.  
Rastie dobre pri bežnej izbovej teplote medzi 18 – 22°C. Davália znáša aj nižšie teploty, ale pri 12°C môžu odumrieť metliny. Ak teplota stúpne, vytvoria sa opäť nové.
Rozmnožovanie
Na rozmnoženie rastliny potrebujete 7 – 10 cm dlhé kusy rizómu, ktorý má dve metliny. Ten sa položí na navlhčený výsevný substrát, do ktorého pridáte ten istý diel rašeliny a piesku a upevní sa. Potom sa odrezok uvoľní a začne si zvykať na nižšiu vlhkosť vzduchu. Po štyroch  mesiacoch sa mladá rastlinka môže začať prihnojovať.
V období vegetácie sa pridáva hnojivo každých 14 dní.

19.09.2012 | Pridal(a): autor

Súvisiace články

19.09.2012 | Rastliny

Príprava pôdy Či ide o novozaloženú záhradu alebo už staršiu, pri vysádzaní ...