Popínavé dreviny

Zatiaľ nehodnotené

Najznámejším zástupcom opieravých popínavých drevín je jazním nahý (Jasminum dudiflorum). Koreňujúce dreviny sa prichytávajú pomocou priliepavých korienkov, ako to môžete pozorovať u brečtanu (Hedera), hortenzie (Hydragea) alebo trúbkovca (Campsis). Úpokaté dreviny sa prichytávajú úponkami ako najznámejší zástupcovia tejto skupiny - divý vinič a plamienok (Clementis). Ovíjavé dreviny, zastúpené hlavne vlkovcom veľkolistým (Aristolochoa durior), vistériou (Wisteria) a zemolezom (Lonicera) sa ovíjajú okolo zvislej opory.

Pestovanie popínavých drevín

Mnohé popínavé rastliny môžu zostarnúť, preto sa musia starostlivo sadiť. Ako na to?

• Jednoročné odrody potrebujú cca 15 - 30 cm vyhĺbiť jamu, viacročné 30 - 60 cm.Priemer jamy by mal byť približne 40x40 cm, pretože popínavé rastliny potrebujú na tvorbu listovej masy viac živín. Ak nemáte dobrú pôdu, musíte jej kvalitu zlepšiť:

• Odstránite štrk a nahradíte ho substrátom.
Ťažkú alebo utlačenú pôdu zlepšite pridaním piesku. Piesčité, na živiny chudobné pôdy sa vylepšia pridaním hliny a kompostovej zeminy
V zásade platí - čím horšia pôda, tým väčšia jama
Aby ste podporili rozvetvenie koreňov, Prekyprite dno i boky jamy rýľom.
Miesto a pôda
Na stenách domu vládnu často extrémne životné podmienky pre rastliny, takže by sa mala pôda pred sadením optimálne opracovať. Výmena pôdy je nutná v prípade, ak je v nej stavebný odpad alebo kamene. Použije sa kyprá záhradná zemina zmiešaná s kompostom. Utlačená pôdy sa musí dôkladne hlboko prekypriť a pridá sa kompost. Na zreteli treba mať i nároky rastlín na svetlo. Napríklad brečtanu (Hedera) a jazmínu (Jasminum nudiflorum) sa darí na polotienistom západnom alebo východnom mieste, darí sa im však i v polotieni na východnej alebo západnej strane, sú pre plamienok (Clematis montana) a zemolez (Lonicera) tiež ideálne. Pre južné stanovište sú vhodné vistéria (Wisteria) a pavinič (Parthenocissus).
Väčšina popínavých rastlín sa dodáva v kontajneroch, čím sa môže obdobie sadenia posunúť aj na obdobie leta.
Sadenie

Koreňové baly sa vložia šikmo do jamy tak hlboko, aby sa mohli prikryť zeminou. U plamienka (Clematis) musí byť očkovacie miesto 3 - 5 cm pod povrchom, aby mohla rastlina v prípade zmrznutia alebo odumretia výhonku znovu vytvoriť nové. Ak sú koreňové baly veľmi splstené, pred sadením sa mierne uvoľnia. Počas sadenia je dôležité, prikryť koreňový bal zeminou a utlačiť. Nakoniec sa poleje.

Mnohé popínavé rastliny potrebujú svetlé miesto, ktoré sa v oblasti koreňa zatieni. Aby sa zabránili vysychaniu tejto oblasti, odporúča sa vysadiť okolo nízke kry alebo letničky. Ak to nie je možné, prikryje sa oblasť mulčovacou nástielkou alebo lístím.
Prostokorenené rastliny sa vysádzajú na jar alebo na jeseň. Pred sadením musí byť rastlina dobre zásobená vodou - postavíte ju na krátky čas do vedra s vodou. Priamo pred sadením sa rastlina zostrihá.



Ak sadíte popínavé rastliny k múru, vzdialenosť od neho by mala byť asi 30 cm. Do pôdy zatlačte kúsok rúrky tak, aby bol jeden koniec v blízkosti koreňov a druhý nad úrovňou terénu. Ku koreňom uložte mulčovaciu nástielku. Korene polievajte cez rúrku.



Strom je tiež ideálnym hostiteľom pre popínavé rastliny. Vykopte otvor medzi koreňmi stromu a vysaďte rastlinu. Pridajte hnojivo a otvor zaplňte zeminou. Dobre polievajte, pretože korene stromu sú pre popínavú rastlinu konkurencio

Vysádzanie do nádob
Niektoré popínavé rastliny sa môžu vysádzať aj do väčších nádob. Používa sa na živiny bohatý substrát. Na dno sa dá tlkanina, drenážna vrstva alebo piesčito štrkovitý materiál. Pri vysádzaní sa postupuje tak, ako je opísané v predchádzajúcom texte.
Starostlivosť

Popínavé rastliny nepotrebujú zvláštnu starostlivosť, niektoré body je však potrebné mať na pamäti:
Zálievka
. Hlavne tie popínavé rastliny, ktoré pestujete v č nádobe, sa musia polievať viackrát v týždni. Počas horúcich letných dní je nutné i každý deň - najlepšie pred večerom. Aj tu je dobré zabezpečiť tieň v oblasti koreňa.
. Rastliny vysadené v záhrade sa polievajú v týždenných odstupoch.
Výživa
Priamo do pôdy vysadené rastliny potrebujú ročne dávku kompostu, prípadne kostnej múčky, ktorá sa zapracuje na jeseň pod povrch pôdy. Jednoročné, v nádobe vysadené popínavé rastliny potrebujú výživu 1 x týždenne v tekutej forme. Viacročné rastliny v nádobách vyžadujú 1x ročne pridanie kompostu zmiešaného s kostnou múčkou. Ak je to potrebné, môže sa v období vegetácie pridať z času na čas hnojivo.
Mulčovanie
pokrytie pôdy organickým materiálom chráni hlavne v lete pôdu pred nadmerným vysychaním, ktoré je spôsobené prevažne vetrom alebo slnkom. Mulč sa dáva 1x ročne, ak je to potrebné, treba ho obnoviť. Ak vysadíte oblasť koreňa rastlinami, nie je potrebná mulčovacia nástielka.
Strihanie
U mnohých popínavých rastlín nie je potrebné. Dôležité je vedieť, ako rýchlo rastlina rastie a zabezpečiť vopred dostatok miesta. Ak rastliny striháme, je to skôr z dôvodu podpory kvitnutia ako regulácie rastu. Čím viac sa strihá, o to silnejšie sú výhonky.
Strihanie kvôli regulácii rastu je u nekvitnúcich popínavých rastlín na jar, u kvitnúcich po odkvitnutí. Brečtan (Hedera) sa strihá priamo pri múre, popínavé rastliny upevnené na podpere sa musia najskôr dať dolu a po strihaní znovu uviazať. Popínavé ruže sa skracujú na 2 - 3 očká. Lonicera a Polygonum (Fallopia) sa omladzujú, ak zospodu začínajú opadávať listy. Všetky hlavné výhonky sa zrežú až k mladému výhonku na báze.
Ochrana
pred škodcami a chorobami
Popínavé rastliny patria k robustným, ktoré nie sú tak ohrozované chorobami a škodcami. Predpokladom je správny výber miesta. Pri zistení choroby alebo škodcu je dôležité preveriť, či rastlina netrpí nedostatkom živín, nie je na príliš suchom mieste alebo nie je niečo podobné príčinou jej oslabenia. Najčastejším škodcom sú vošky. Niekedy môžu rastliny ohroziť aj hubové choroby. Ich príčinou výskytu sú väčšinou výkyvy počasia a často sa nedajú odstrániť. Napadnuté časti odstráňte, spáľte a ak to nepomôže, musíte použiť chemický postrek. Známa je i choroba plamienka - vädnutie. Spôsobujú ju dve huby. Prvým príznakom je vädnutie koncov výhonkov, ktoré sa neskôr rozšíri na celý výhonok. Listy sa sfarbujú do čierna a odumierajú. Tu je dôležité mať na zreteli už pri výsadbe, aby bola rastlina zasadená hlboko. Tak môže zo spiaceho očka znovu vytvoriť nové výhonky. Napadnuté výhonky sa zrežú až k zdravému drevu a zničia. Zemina okolo očka sa odstráni a neskôr nahradí čerstvou.

Plamienok
(Clematis) - úponkatá, ovíjavá rastlina, výška 2 - 10 m, mnoho farieb kvetu, kvitne od mája do októbra, viacročná, mierne jedovatá
Brečtan
(Hedera helix )- výška 5 - 25 m, zelenožlté kvetné puky, kvitne od septembra do októbra, viacročný, stále zelený, dvojdomý

Humulus lupulus - výška 4 - 6 m, kvitne zelenými kvetmi od júla do augusta, viacročný, dvojdomý
Hortenzia
(Hydrangea anomala) - výška 5 - 10 m, biele kvetné okolíky, kvitne od júna do júla, viacročná, pekné jesenné sfarbenie
Povojník
(Ipomoea tricolor) - popínavá (liana), výška 1 - 3 metre, rôzne sfarbené kvety, kvitne od júla do septembra, jednoročná, jedovatá
Jazmín
(Jasminum nudiflorum) - výška 2 - 4 m, žlté kvety, kvitne od júla do októbra, viacročná
Hrachor
(Lathyrus odoratus )- výška 1 - 3m, mnoho farieb kvetu, kvitne od júla do októbra, jednoročná, jedovatá
Zemolez
(Lonicera) - výška 2 - 6 m, žlté až červené voňavé kvety, kvitne od mája do júla, viacročná, plody sú jedovaté
Pavinič
(Parthenocissus) - výška 8 - 15m, bielo - zelené metliny, kvitne od júna do augusta, viacročná, pekné jesenné sfarbenie
Ruža
(Rosa) - výška 2 - 5 m, biele kvety, kvitne od mája do októbra, viacročná, nenáročná na starostlivosť
Vistéria
(Wisteria sinensis) - výška 6 - 12m, modré strapce kvetov, kvitne od apríla do mája, viacročná, jedovatá

 Výsev popínavých rastlín

Jednoročné rastliny majú krátku životnosť, preto je dobré pripraviť si na ďalší rok nové. Do nádoby s výsevným substrátom sa vložia 2 - 3 semienka a prikryjú sa tenkou vrstvou substrátu. Polejú sa a postavia na svetlé a teplé miesto. Vhodná teplota na klíčenie je 18 - 20°C. Akonáhle sú rastlinky väčšie, vloží sa podperná tyč, inak rastú spolu s vedľajšími rastlinami dohromady. Väčšina popínavých rastlín je citlivá na mráz a vysádzajú sa preto až po „troch zmrznutých".
 




Strihanie plamienka
(Clematis)

U plamienka je strihanie odlišné podľa odrody a obdobia kvitnutia.

Malokveté odrody
Odporúča sa odroda Clematis viticella. Na jar sa odrežú všetky zmrznuté vetvičky od bázy a nové sa skrátia.
Na jar kvitnúci
Na jar kvitnúce odrody ako C. Alpina a C. Montana nepotrebujú strih. Ak je potrebné strihanie z dôvodu nedostatku miesta, strihá sa po odkvitnutí.
Veľkokveté odrody
Veľkokveté odrody kvitnú dvakrát - 1x v máji na krátkych výhonkoch, ktoré sa vyvinú na minuloročnom dreve a druhýkrát v auguste na tohtoročnom dreve. Po prvom kvitnutí sa odstránia plody. Strihajte tieto odrody v decembri a na jar odstráňte zmrznuté výhonky. Po piatich rokoch sa odporúča radikálny rez.

Mučenka (Passiflora)

Je to popínavá rastlina s popínavými výhonkami, ktoré sa môžu ťahať po mriežke. Od marca do obdobia, kedy vytvára výhonky by mala stáť na svetlom až slnečnom mieste. Od mája do septembra môže byť v záhrade. Do pôdy sa vložia aj s črepníkom. V auguste sa končí rast výhonkov a rastlina sa pripravuje na obdobie vegetačného pokoja. Vtedy sa obmedzí výživa aj zálievka - rastlina sa polieva iba tak, aby nevyschla. Pred príchodom prvých mrazov sa rastlina prenesie dnu. V zimnom období by mala stáť na svetlom a vzdušnom mieste s teplotou 6 - 8°C. Vtedy sa častejšie polieva. Ak ju máte vo vykúrenej izbe, oslabuje sa kvitnutie. Na konci februára sa zrežú staré výhonky a rastlina sa asi o tri týždne presadí. Aby rastlina bohato kvitla, musí sa výdatnejšie polievať, niekedy aj dvakrát denne. V marci sa rastlina premiestni na teplejšie miesto a zvýši sa zálievka i výživa. Od jari do jesene sa hnojí 1x týždenne. Rozmnožuje sa delením dcérskych rastlín alebo vrcholovými, mierne drevnatými odrezkami. Ak prezimuje rastlina pri vysokej teplote a nedostatku čerstvého vzduchu, môžu ju ohroziť vošky.

Trubkovec koreňujúci

(Campsis radicans)

Koreňujúca popínavá rastlina, ktorá bohato kvitne od júla do jesene. Rastie do výšky 5-10 m (v závislosti od odrody). Hodí sa predovšetkým na veľké plochy stien, ale i pre pergoly, oblúky i k lavičke. Napriek tomu, že táto rastlina má úchytné korene, potrebuje podperu. Najvhodnejšie sú zvislé drôty vo vzdialenostiach 60-80 cm alebo mrieška z drôtu. Vysaďte ju na chránené miesto, kde je veľa slnka a tepla. Vyhovuje jej každá pôda. Pre rast tejto rastliny je dobré, ak k nej vysadíte trvalky alebo kry, prípadne nasteliete mulčovaciu nástielku, ktorá chráni korene pred intenzívnym slnečným žiarením. Pretože slnko hore a tieň dolu, to zodpovedá podmienkam, na ktoré bola rastlina zvyknutá. Kvitne na tohtoročnom dreve. Zrezať by sa preto mala na jar (marec) - tohtoročné výhonky sa skrátia na 3-4 očká. Podporí to tvorbu nových pukov.
Obr. - Trúbkovec na obytnom dome v Trnave. Obyvatelia zasadili odrezok a odvtedy rastie v podstate bez väčšej starostlivosti.

Plamienok

(Clematis)


Táto popínavá rastlina udivuje nádhernými plnými voňavými kvetmi a v zime je ozdobná nápadnými plodmi. Veľmi pekná je kombinácia plamienka a ruží. Plamienok uprednostňuje slnečné až polotienisté stanovište. Do tieňa sa hodí C. Alpina a C. Montana. Pôda by mala byť bohatá na živiny a predovšetkým priepustná. Pretože negatívne reaguje na nadmernú vlhkosť, je nutné dať na dno jamy pred sadením drenážnu vrstvu (štrk). Podobne ako trúbkovec má rád„chladné nohy", tj., vysaďte k nemu napríklad malé kry, ktoré však saďte zároveň s plamienkom, pretože reaguje citlivo na dodatočné obrobenie pôdy alebo utesnenie koreňov. Keď vám rastlina začína vädnúť, príčinou býva najčastejšie hubové ochorenie, následkom ktorého sa upchajú kapiláry a rastlina nemôže prijímať vodu. Vtedy pomôže iba zrezávať napadnuté výhonky do zdravého dreva. Pretože huby prenikajú do rastliny prevažne v oblasti pod pôdnym povrchom, treba zrezať tak hlboko, že vrúbľovacie miesto je minimálne 7-10 cm pod povrchom zeme, skráťte mierne po odkvitnutí, kvitnúce v lete zrežete radikálne vo februári/marci na výšku 30-40 cm.
Sadenie


Vysádzajte ho na slnečné miesto, spodná časť by mala byť na chladnejšom a tienistom mieste. Ak nemáte takéto miesto v záhrade, vysaďte v okolí oblasti koreňov plamienka nízko rastúce trvalky - napríklad funkiu (Hosta), ktorá vytvorí požadovaný tieň.
1. Vykopte jamu asi 40 - 50 cm hlbokú a širokú
2. Na dno dajte asi 20 cm drenážnu vrstvu
3. Koreňové baly vytiahnite opatrne z črepníka
4. Vysypte do jamy zmes priepustného substrátu, kompostu a piesku.
5. Vložte rastlinu asi 20 cm od steny
6. Doplniť zvyšný substrát, poliať, vysadiť rastliny a dať mulčovaciu nástielku
7. V prvom roku nechať podpernú tyč

Pavinič

(Parthenocissus)

Divý vinič nie je posiaty kvetmi, jeho ozdobou je v lete husté olistenie, na jeseň žiarivo oranžové a ohnivočervené listy. Je to robustná rastlina, pomerne ľahko sa pestuje. Rastie dobre na slnečnom až polotienistom stanovišti a v pôde obohatenej o živiny. Nemusíte ho strihať. Ak chcete, aby nerástol nadmerne do výšky, môžete ho zrezať do minuloročného dreva.

Tunbergia krídlatá

(Thunbergia alata)

Vlasťou tejto popínavej rastliny je tropická Afrika, preto sa dobre cíti v slnečnom mieste. Od polovice júna vytvára žlté lievikovité kvety s tmavým stredom, ktoré zdobia záhradu až do septembra. Pre svoj rast potrebuje podperu. U nás sa väčšinou pestuje ako jednoročná rastlina, môžete si však na budúci rok v marci pripraviť semienka a výsev. Vložíte ich do tabliet GRUNT, ktoré mierne prikryjete rašelinou. Pri teplote 20oC začnú klíčiť v priebehu 14 dní prikryté fóliou alebo plastovým krytom. Po napučaní semienok môžete kryt na jednej strane pootvoriť, aby ste priestor vyvetrali. O niekoľko dní ho môžete dať dolu. Ak sú baly prerastené koreňmi, zasadí sa rastlinka aj s tabletou do stredne ťažkého substrátu s vyšším obsahom vápnika a v polovici mája ich môžete vysadiť do záhrady.

Kiwi

(Actinidia )

Rastie dobre na chránených pergolách a stenách a potrebuje podperu, aby sa ťahala nahor. Sadí sa do humóznej pôdy, bohatej na živiny, ktorá by sa mala pred sadením prekypriť minimálne po metra a v prvých rokoch udržiavať vlhká (nie mokrá). Po zasadení rastliny by nemala vyschnúť, aby sa v prvých rokoch dobre zakorenila. V prvých dvoch - troch rokoch sa musí spodná časť chrániť proti mrazu. Niektoré odrody sú v staršom štádiu mrazuvzdorné, znesú i teploty - 20°C.

Hlohyňa

(Pyracantha)

Nie je to typická popínavá rastlina, no keď má podperu, zdobí okná domov, terasy či pergoly. Vyrastie do výšky 3-5 metrov a šírky 2-3 metre. Vysádza sa na slnečné až polotienisté miesto minimálne 5 cm od steny. V júni je ozdobná kvetmi krémovej farby, na jeseň červenými a žltými plodmi. V zime je nutné ju chrániť pred vysušenim v dôsledku mrazov. Ako podpera je vhodná mriežka, kde vzdialenosť medzi zvislými lankami je 30 cm, medzi vodorovnými 40 cm

Sundaville

Sundavilla je popínavá rastlina, ktorá potrebuje podperu. Môže dorásť do výšky až štyri metre. Je to rastlina, ktorá má rada teplo a kyprý a vzdušný substrát. Polieva sa tak, aby substrát úplne nepreschol. Ak aj zabudnete poliať, pri ďalšej zálievke sa rýchlo zotaví. Je nenáročná na pestovanie. Kvitne od apríla do prvých mrazov, v období vegetácie sa pridáva príležitostne hnojivo na podporu kvitnutia. V našej zemepisnej šírke sa odporúča pestovať ju v črepníku, pretože nie je odolná voči mrazu. Ak ju pestujete v klasickej balkónovej nádobe, treba mať na zreteli fakt, že potrebuje viac vody.
V zime uprednostňuje rastlina svetlé miesto a teplotu asi 15°C. Nemusí sa pred prezimovaním strihať. Polieva sa iba mierne, substrát by mal byť skôr suchší. Koncom roka, prípadne koncom februára zostrihajte dlhé výhonky. Hnojivo pridajte jedenkrát do mesiaca. Prezimované rastliny nerastú tak husto a kvitnú až od júna.

Žlté listy



Žlté listy sú bežným javom starnutia a častejšie sa vyskytujú na starších výhonkoch ako na mladých. Postihuje rastliny, ktoré sa pravidelne nestrihajú a vetvičky časom starnú. Staré výhonky zostávajú zospodu holé a kvitnú iba v hornej časti. Treba ju pravidelne ale merne presvetľovať, aby vznikalo viac mladých vetvičiek, ktoré vyrastajú z bázy rastliny. Listy žltnú aj vtedy, keď sa rastlina prenesie na konci jesene dnu - je to z dôvodu zmeny teploty a nižšej intenzity svetla. Na jar vyženie znovu mladé výhonky.

Vistéria

(Wisteria)

Je to nádherný ťahavý ker, ktorý sa vysádza k múru alebo pergole. Môže sa kultivovať i na strome. Môže dosiahnuť výšku 8 - 10 m a šírku 2 - 3 m. V máji/júni kvitne fialovými kvetmi. Táto rastlina potrebuje podperu - upínacie drôty, ktoré sú pevne zaskrutkované v múre. Vzdialenosti vertikálnych laniek by mali byť 60 - 80 cm, vzdialenosti horizontálnych 100 - 200 cm. Večer šíri korenisto - sladkú vôňu.
Pôda
Aby sa popínavé rastliny mohli dobre vyvíjať, potrebujú ich korene dostatočné miesto a pôdy musí dobre prepúšťať vodu. Vistéria sa sadí do dôkladne prekyprenej a na živiny bohatej pôdy v období medzi októbrom a marcom. Do pôdy sa zapracuje kompost, čo podporí rast rastliny. Ak máte vápenatú pôdu, primiešajte do nej trochu ílovitej pôdy.
Zálievka
Ak stoja rastliny pod strechou, môže sa stať, že nie sú dostatočne zásobované vodou. Vtedy sa musia pravidelne polievať. Ak má rastlina dostatočnú vzdialenosť od múru, môže sa využiť i dažďová voda.
Rast je potrebné regulovať tak, že sa bočné výhonky zostrihajú v lete na 15 cm. V zime sa zostrihajú ešte raz na 2 alebo 3 očká. Rastlina si vyžaduje pravidelný presvetľovací rez. Vistéria najlepšie rastie na slnečnom a pred nepriazňou počasia chránenom stanovišti. Neskoré mrazy môžu byť nebezpečné pre kvetné puky. Rozmnožovať sa môže na jar odnožami, ktoré zakoreňujú v zmesi piesku a rašeliny pri teplote 16°C. Keď sa vytvorí koreňový systém, môže sa rastlina vysadiť von. Ak vistéria nechce kvitnúť, tkvie príčina buď v tom, že je nadmerne hnojená, stanovište nie je dostatočne slnečné, alebo je nesprávne strihaná.

Strih





Odrežte hlavný výhonok na jedno očko a odstráňte všetky výhonky v spodnej časti. V lete skráťte hlavný výhonok a bočné výhonky. V zime ich zrežte na 3 očká. 





Ak je vistéria tak vysoká, ako ste plánovali, zrežte každý rok v marci všetky vyššie rastúce výhonky ako i bočné výhonky, ktoré sú nad tretím alebo štvrtým očkom. Koncom júla začiatkom augusta skráťte dlhé výhonky na tretinu. To zaručí tvar a podporí kvitnutie.



Tvarovanie do kmienika
Vistériu je možné pestovať i do kmienika. Výhonky vistérie po čase zdrevnatejú natoľko, že sa liany dajú tvarovať. V prvých rokoch je nutné fixovať ohybné výhonky na tyč. Aby ste relatívne rýchlo dosiahli pevný kmienik, môžete navzájom prepliesť viacero výhonkov. Ak má vaša vistéria jeden výhonok, zrežte rastlinu na 20 cm nad očkovacím miestom. Následne vytvorí viacero výhonkov, ktoré potom môžete spletať. Dajte pozor na to, aby nezostali žiadne výhonky nad očkovacím miestom. Po niekoľkých rokoch je kmeň tak drevnatý, že môžete podpornú tyč odstrániť.

Kiwi

(Actinidia)

Actinida - kiwi - je to liana, podobná viniču. Jej plody rastú na jednoročných výhonkoch, dlhých až dva metre. Actinidia arguta je odolná voči mrazom, no mladé rastliny je potrebné chrániť vetvičkami z ihličia. Sadí sa na teplé, slnečné až polotienisté a pred vetrom chránené miesto do ľahkej piesočnatej pôdy, obohatenej o kompost a s nízkym obsahom vápnika. Je to dvojdomá rastlina, to znamená, že má samčie i samičie rastliny. Aby mala plody, musíte vysadiť vo vzdialenosti niekoľkých metrov (3 - 5) k samičej rastline i samčiu. Zväčša stačí na opelenie 4 - 5 samičích rastlín jedna samčia. Aby ste rozlíšili, či ide o samčiu alebo samičiu rastlinu, všimnite si kvet. Samičí kvet má v strede „chumáčik" - čnelky na semenníkoch. Rastlina je nenáročná na pestovanie - výživa sa pridáva 1x ročne, stačí 1 - 3 litre kompostu do oblasti koreňov. Ak je v črepníku, pridá sa vodorozpustné hnojivo do zálievky. Kiwi je citlivé na preschnutie substrátu, preto je nutné hlavne v letných mesiacoch rastlinu výdatnejšie polievať, aby substrát nevyschol. Začína kvitnúť v máji až júni a plody má v septembri. Prvé kvety a plody sa objavia asi po 4 - 6 rokoch, preto je potrebná trpezlivosť.
Sadenie
Najvhodnejším obdobím na sadenie je jar.
Postup:
1. Pred sadením sa rastliny dôkladne polejú
2. Vykope sa jama
3. Prekypriť na výšku rýľa
4. Dať na dno kyslú rašelinu
5. Koreňové baly narezať do hĺbky 1 cm
6. Rastlinu vložiť tak hlboko, aby bol koreňový bal spojený s vrchnou vrstvou substrátu
7. Zvyšnú zeminu premiešať s rašelinou a vyplniť oblasť okolo koreňov




Podpera

Najskôr sa ťahá
hlavný výhonok
upevnený na
drevenú tyč
Nahor sa upevnia
bočné výhonk


Táto rastlina musí mať stabilnú podperu. Odrežú sa 250 cm dlhé a 180 cm vysoké tyče. V prvých rokoch sa hlavné výhonky vedú zvislo k najvrchnejšiemu drôtu. Z hlavného výhonku sa vedú na obe strany tri vedľajšie horizontálne. Na týchto sa v nasledujúcich rokoch tvoria plody.

Miesto na podperu musí byť chránené od severu. Rastlina sa dobre necíti na priamom slnku a v suchom prostredí. Vyberte jej preto mierne slnko alebo polotieň na mieste orientovanom na juh. Aktinídia má vysoké nároky na vlhko, preto po vysadení urobte okolo akýsi lievik na zálievku. Polieva sa pravidelne od mája do augusta a je dobré polievať aj listy. K podpere vysádzajte dvojročné rastliny. Rastliny sa vysádzajú vo vzdialenosti asi 4 metre. Ak máte ťažkú a nepriepustnú pôdu, navrstvite pred výsadbou rašelinu, kompost alebo listovku do výšky 20 cm. Po výsadbe môžete dať okolo mulčovaciu nástielku. V období kvitnutia a rastu plodov je nutné pridávať hnojivo. V auguste sa pridáva hnojivo s vyšším obsahom draslíka a fosforu na vyzretie dreva a kvalitu plodov, v ostatnom období vegetácie sa dáva hnojivo s vyšším obsahom dusíka. Od januára sa chránia kmieniky do výšky 80 cm, pretože sa vplyvom slnečného žiarenia môžu poškodiť zárodky kvetov. Kmienik sa tiež chráni pred hlodavcami a mačkami.

Pestovanie na pergole
Rastliny sa vysádzajú po oboch stranách pergoly. Ak sadíte rastlinu na pergolu, vysaďte buď A. chinensis - tu však musíte sadiť tak, aby boli vo vzdialenostiach tri metre jedna samčia a jedna samičia rastlina. Opeľovačom môže byť aj samčia rastlina Actinidia arguta. Ostatné druhy sú obojpohlavné a vysádzajú sa po oboch stranách pergoly. Sadiť sa môžu na jar alebo v letnom období.

Strihanie

Strihanie je veľmi dôležitá činnosť pre tvorbu plodov. Najvhodnejším obdobím je leto alebo zima. Nechávajú sa 2 - 3 hlavné výhonky, ktoré sa v polovici júni skrátia. skrátia tak, že nad Odstraňujú sa výhonky, ktoré rodili v predchádzajúcom roku.


Obr - Šípka vľavo - nový dlhý výhonok nestrihať - nasledujúci rok vytvorí krátky plodonosný výhonok
Šípka vpravo - dlhý výhonok s plodmi sa v zime zreže na 10 cm

Rozmnožovanie
Kiwi sa rozmnožuje výsevom, odrezkami a očkovaním. Pri výseve ide o dlhodobejší proces a vlastnosti novej rastliny môžu byť iné.

Osvedčeným spôsobom je vrúbľovanie na vlastný semenáč rovnakého druhu. Vhodným obdobím je jar. Tie aktinídie, ktoré tvoria menšie plody, sa môžu rozmnožovať aj odrezkami od polovice júla do polovice augusta. Použijú sa polovyzreté odrezky, ktoré majú aspoň 3 púčiky. Spodný list sa odstráni, ostatné sa skrátia na polovicu. Spodná časť sa ponorí do stimulátora a odrezky sa vložia do zmesi perlitu a rašeliny v pomere 1:1. Zabezpečí sa teplota 21°C a dostatočná vlhkosť a do zimy vytvoria korienky.

Obr.- Pripravíte si dva semenáče rovnakého druhu. Na konci ich šikmo zrežete
Vložia sa do substrátu a rezné plochy sa k sebe priložia. Zviažu sa špagátom.

Plody
Ak majú rastliny dostatok vlahy a slnečnú polohu, je možné dopestovať ovocie. V zime sa chránia korene pred mrazom, pretože sú plytko pod povrchom. Pôda musí byť mierne kyslá, bez obsahu vápnika. Plody sa oberajú v októbri až v novembri a uchovávajú sa v chladnej miestnosti v mikroténových vrecúškach. Udržia sa zvyčajne do marca.

13.05.2009 | Pridal(a): editor

Posledné komentáre

celkom 3
Dobrý deň, ďakujeme. Článok nejde členiť... Engo s.r.o, Trnava (bez overenia) 06.05.2010 06:44
Podľa mňa super článok... Dozvedel som s... Juro (bez overenia) 05.05.2010 08:32
Dobrý článok. Ale podľa môjho ";gusta";... Meno (bez overenia) 27.07.2009 16:50

Súvisiace články

26.03.2009 | Rastliny

01.06.2009 | Rastliny

13.05.2009 | Rastliny

Je ideál ...

18.05.2012 | Rastliny

02.06.2009 | Rastliny

Jazmín má viacero druhov, z ktorých jazmín pravý (J. officinale) a J. mesnyi znášajú mráz. Jazmín mnohokvetý ( Jas ...