Presádzanie citrusov

Bežne sa citrusy presádzajú iba vtedy, keď sú korene prerastené, čo je spravidla po dvoch až troch rokoch. Staršie rastliny sa presádzajú každých päť až desať rokov.
Črepník sa zvolí iba o niečo väčší ako pôvodný. Pri presádzaní sa opatrne uvoľnia korene, aby sa nepoškodili. Je potrebné skontrolovať korene a odumreté alebo hnilé odstrániť. Na dne nového črepníka musí byť otvor na odvod nadbytočnej vody. Na tento sa uložia črepiny napríklad z hlinených črepníkov tak, aby otvory neboli prekryté. Na túto vrstvu sa položí drenážna vrstva napríklad zo štrku, vysoká 10 - 20 mm. Potom príde na rad substrát a rastlina. Substrát sa mierne utlačí a poleje.
Substrát
Najvhodnejší pre citrusy je kokosový substrát. Je možné zakúpiť ak lisované kokosové bloky, ktoré vložíte do troch litrov vody a dostanete 10 litrov substrátu. Má oproti bežným substrátom mnoho výhod - jednoduchý na použitie, ideálnu hodnotu pH od 5,8, perfektne sa uchytia jemné korienky, je kyprý a nedrží vodu a je možné ho znovu použiť.
Návod na použitie
1. Lisovaný kokosový blok nechajte nabobtnať v troch litroch vody. Po 30 minútach zmes zohrejte a dostanete 10 litrov kvalitného substrátu.
Substrát na množenie
Na výsev či vysádzanie odrezkov je vhodný kokosový substrát, pretože sa v ňom rýchlo vytvoria nové korienky, je ekologický, vyrobený z vláken kokosových orechov, teda z odpadu. Je priepustný, čo je pre citrusy optimálne.
Príprava vlastného substrátu
Keď kúpite rastlinu, väčšinou je vysadená vo vhodnom substráte. Akonáhle korienky vyrastajú z otvorov v črepníku, musí sa rastlina presadiť. Substrát by mal byť mierne kyslý, preto sa používa rašelinový, ktorý však nemá živiny. Primiešava sa doň kompost a trošku hlinitej pôdy.
Výnimka - pomaranč (Citrus aurantium, C. myrtifolia)
Táto rastlina sa prispôsobí všetkým oblastiam kyslosti, ale rastie dobre v alkalickej pôde ( hodnota pH - 0,5 - 7).


Nová metóda závlahy
Rastlina je v hlinenom črepníku vo vhodnom substráte. Ešte pred sadením je dôležité vložiť rašelinníkový knôt do otvoru na odvod vody a dolu sa rozloží na substráte. Do väčšieho črepníka sa na dno dajú črepiny a vrstva rašelinníka. Na to sa uloží vrstva substrátu a mierne sa utlačí. Menší črepník vykúka z väčšieho asi dva centimetre. Priestor medzi malým a veľkým črepníkom sa vyplní rašelinníkom, pričom táto vrstva končí asi jeden centimeter pod malým črepníkom. Ak sa rašelinník vo veľkom črepníku polieva, tvorí sa rezervoár vody, ktorý cez steny malého črepníka dostatočne zavlažuje substrát. Najvrchnejšia vrstva substrátu v malom črepníku zostáva relatívne suchá. Ďalej sa polieva rašelinník vo veľkom črepníku. Ak je suchší, poleje sa znovu. Tak sa zabráni tomu, aby bola rastlina vo vlhkom prostredí, čo by mohlo zničiť jej korene.