Solitéry

Protea - kráľovná z Južnej Afriky

Táto rastlina dostala meno od gréckeho boha, ktorý sa volal Proteus. Je to v podstate púštna rastlina, takže je zvyknutá i na teploty nad 30°C. Hodnota pH pôdy je často kyslá a musí mať dobrú drenážnu vrstvu, čo je dôležité nielen preto, aby rastlina nestála vo vlhku, ale i kvôli chladeniu koreňového systému. Aby sa zabránilo hubovej infekcii, je dôležitá cirkulácia vzduchu. Pôda okolo rastliny sa nastelie mulčovacou nástielkou, aby nerástla burina a korene boli v chladnejšom prostredí. Protaea rastie vo svojej vlasti v pôde, ktorá je chudobná na živiny, preto nepotrebuje hnojenie, ktoré by mohlo spáliť korienky.
Rozmnožovanie
Najvhodnejší čas na výsev je obdobie, kedy sú rozdiely medzi dennou a nočnou teplotou najvyššie, približne 12°C – teda na jar. Ak nie sú dodržané teplotné rozdiely, semienko nemusí vyklíčiť. Semienka sa vložia asi na 30 minút do horúcej vody, potom sa vyberú a nechajú preschnúť. Do malého črepníka s objemom 1 liter sa vloží substrát s s kyslým pH – asi 5,5. Je to zmes dvoch dielov rašeliny, jedného dielu piesku a jedného dielu perlitu (drenáž). Voda musí cez pôdu dobre odtekať, aby semienka nevyschli. Skôr, než sa vysejú, preleje sa cez črepník naplnený substrátom horúca voda, aby sa zničili prípadné larvy hmyzu, vajíčka škodcov alebo huby .Semienka sa vkladajú do substrátu tak hlboko, aký je ich obvod a polejú sa. Črepník sa postaví na polotienisté miesto. Vyklíčiť môžu v priebehu 3 týždňov. Keď sa objavia prvé listy, môžete postaviť črepník na slnko, ak ju chcete vysadiť do záhrady, musí to byť vtedy, keď nie je chladnejšie ako 7°C. V záhrade vykopete štvorcové otvory približne pol metra hlboké a vyplníte ich kompostom. Inak môžete rastlinu pestovať ďalej v črepníku. V teplom období môže byť vonku, v zime jej vyberte svetlé a chladné miesto. Substrát sa udržiava mierne vlhký. Častejšie vetranie zabraňuje vzniku hubových chorôb. Pri presádzaní dávajte pozor na citlivý koreňový systém.

Levízia (Lewisia)

Je to skutočná kráska na skalách. Porcelánové kvety majú jemné odtiene a dobre sa kombinujú s modrými alebo žltými skalničkami. Vysádza sa do priepustnej, piesčitej a suchej pôdy v polotieni vždy mierne naklonená, aby voda nezostávala v listovej ružici. Hodnota pH by mala byť okolo 6,5. Dobre sa cíti na slnečnom až polotienistom mieste. Kvitne od júna do augusta a dorastá do výšky 20 cm. Je potrebné ju chrániť v zime pred nadmernou vlhkosťou. Ihneď po odkvitnutí sa zostrihá. Je to rastlina hladná, a preto sa dodatočne v lete pridáva hnojivo. Na 1m2 sa vysádza 16 rastlín. Pretože tvorí veľké korene, presádzanie je takmer nemožné. Najjednoduchšie sa rastlina rozmnožuje semenami.
Lewisia rediviva má rada viac slnka ako iné odrody.

Kyslička (Oxalis)

Je absolútne odolná voči zime. Potrebuje nie príliš horúce stanovište. Aby kvety dobre kvitli, potrebuje priame slnko. Pôdy by mala byť priepustná a nie príliš bohatá na živiny. Rozmnožuje sa delením na jeseň.

Bleduľa jarná

(Leucojum vernum)

Táto pekná rastlina potrebuje humóznu pôdu a rovnomernú vlhkosť. Najvhodnejším miestom je polotieň. Ak stojí dlhšiu dobu na jednom mieste, odporúča sa presadenie a delenie kvôli potrebe živín. Mala by sa presadiť skoro na jeseň, aby mráz nepoškodil cibule. V zime by sa mali cibule chrániť pred mrazom vrstvou humusu alebo rašeliny. Tieto cibule sú citlivé aj na veľké teplo, a tak sa môže stať, že pri kúpe nových cibúľ, ktoré boli dlho skladované, zistíte, že kvitnú neskôr.

Soldanelka

(Soldanella)

Rastlina dobre rastie v kyslej rašelinovej humóznej pôde. Najvhodnejšie je polotienisté stanovište. Často ju nájdete v puklinách skál. Rozmnožuje sa delením vankúšikov alebo semenami.

Fialka

(Viola)

Je to obľúbená a rozšírená dlho kvitnúca rastlina, vysoká asi 15 cm. Ak sú vysadené v záhrade, kvitnú spravidla nepretržite a rozmnožujú sa samovýsevom. Nekvitnú oba v období tuhých mrazov. Vysádzajú sa na slnečné až polotienisté miesto do humóznej a sviežej pôdy. Pravidelne sa odstraňujú odkvitnuté kvety a inak si nevyžadujú žiadnu zvláštnu opateru. Ak je obdobie sucha, polievajú sa výdatnejšie, inak nie sú náročné na zálievku. Rastú dobre v suchšej i vlhkej pôde. V chladnejšom pásme sa odporúča v zime mulčovacia nástielka. Tieto rastliny nie sú náročné ani na živiny. Stačia tie, ktoré sú v substráte.

Vitaliana primuliflora

Darí sa jej vo vlhkej a na vápnik chudobnej pôde. Obľubuje slnečné až polotienisté miesto a vysádzať sa môže i medzi dlažbu. Je odolná voči zime a nepotrebuje žiadnu zvláštnu starostlivosť. Rozmnožuje sa delením na jar.

Kandík

(Erythronium)

Na jar kvitnúca hľuznatá rastlina. Pri dobrej starostlivosti sa hľuzy delia samy. Rastlina nie je náročná na starostlivosť, potrebuje však na zimu ochranu pred chladom z vetvičiek. Rozmnožuje sa delením na jeseň.

Prvosienka

(Primula juliae)

Je to kompaktná skalnička, ktorá vytvára hustý koberec a dorastá do výšky 5 - 8cm. Kvitne od marca do mája. Dobre sa cíti na slnku až v polotieni. Vysádza sa do vlhkej, humóznej a hlinitej pôdy. Pekná je v skale a v medzerách suchých múrov. Na 1m2 sa vysádza 20 rastlín. Na jar sa pridáva do pôdy kompost. Ak rastliny po čase už tak nekvitnú, delia sa na časti a znovu sa vysadia. Táto prvosienka sa môže rozmnožovať aj samovýsevom. Je odolná voči zime.

Cesnak narcisokvetý

(Allium narcissiflorum)

Táto rastlina vytvára cibule alebo hľuzy. Je nízka (30 cm), vytvára pekný koberec. Nie je stále zelená. Vysádza sa na miesto, kam dopadajú priame slnečné lúče, minimálne niekoľko hodín denne. Po celý rok môže zostať v záhrade, pretože vydrží aj mrazy. Počas vegetatívneho pokoja sa môžu hľuzy vyhrabať, vyčistiť a uskladniť na suché a tmavé miesto. Rastlina sa polieva sporadicky, ale rozhodne výdatnejšie. Pôda však nesmie byť dlhší čas mokrá, aby cibule nezačali hniť. Keď sa hľuzy na jar alebo na jeseň sadia, primieša sa do pôdy organické hnojivo alebo humus. Keď kvety rozkvitnú, začne sa s výživou - každých 15 - 20 dní hnojivom na hľuznaté rastliny. Počasie na jar, s veľkými teplotnými rozdielmi medzi dňom a nocou a časté dažde môžu vyvolať hubové ochorenie. Je potrebné ešte skôr, než sú puky veľké, ošetriť rastlinu fungicídom. Rastlinu je možné pestovať aj v črepníku.

Scila sibírska

(Scilla siberica)

Čarovná skalnička dorastá do výšky 10 - 15 cm. Často si ju ľudia zamieňajú s modravkou (Chionodoxa). Kvitne od marca do apríla. Je nenáročná na pestovanie a odolná voči zime. Dobre sa cíti na polotienistom až slnečnom mieste v humóznej, priepustnej, na živiny bohatej a vápenatej pôde. Sadí sa na jeseň a sama sa rozšíri na väčšiu plochu. Na jar sa mulčuje kompostom, ak je pod stromami stačí lístie. Rozmnožuje sa dcérskymi cibuľami alebo semenami. Je vhodná do skalky, na záhon alebo do trávnika či nádob.

Trojlist

(Trillium sessile)

Táto rastlina neznáša priame slnečné lúče, ktoré môžu poškodiť listy. Odporúča sa tienisté miesto a zmes rašeliny, zeminy a piesku, ktorá nesmie byť príliš vlhká. Môže zostať po celý rok v záhrade, pretože vydrží aj nízke teploty. Ak aj počas chladného počasia vyschne, na jar znova vytvorí nové výhonky. Na jar sa pridáva zásobné hnojivo každé 3 - 4 mesiace. Môže sa pridať aj hnojivo na kvitnúce rastliny - každých 20 dní do zálievky. Má nízky rast - maximálna výška je 30 cm. Nie je stále zelená. Na jar má červené sfarbenie. Odporúča sa v období vegetácie polievať každé dva týždne. V období oddychu sa nepolieva, pretože stráca listy. Počasie na jar, typické teplotnými rozdielmi počas dňa a noci, môže spôsobiť hubové choroby. Táto rastlina má podzemný rizóm, ktorý sa pri sadení vkladá 10 cm do zeme. Potom je potrebná trpezlivosť, pretože až v druhom roku v apríli sa ukážu kvety.

Strieborná chryzantéma

(Ajania pacifica)

Rastlina rastie kríčkovito a mierne nad zemou. Jej listy sú strieborno zelené s bielym okrajom. Je podobná chryzantémam, na rozdiel od nich však vydrží i mrazy do -15°C. Listy na spodnej strane sú biele a akoby zo zamatu. Ak je chladnejšie počasie, sfarbujú sa do hrdzavej červenej. Na začiatku septembra sa objaví nespočetné množstvo žltých pukov, ktoré sa rozvinú v októbri.
Pestovať sa môže v črepníku, v záhrade a tiež v balkónovej nádobe. Dobre rastie svetlom až slnečnom mieste, darí sa jej aj v polotieni. V lete jej vyhovujú teploty 18 - 25°C, v zime 8 - 10°C. Substrát sa udržiava rovnomerne vlhký, v zime sa polieva menej. Ak ju pestujete v izbe, nemá rada suchý vzduch z výhrevných telies. Dorastá do výšky asi 40 cm a rozmnožuje sa výsevom alebo vrcholovými odrezkami. Výživa sa pridáva od jari do zálievky - každých 20 - 25 dní. Má dlhé vegetačné obdobie - vtedy nie je potrebné ju polievať.
Choroby
Tieto rastliny môže ohroziť biela hrdza - Puccinia horiana. Choroba sa roznáša výtrusmi. Šíri sa rýchlo, ak je na listoch aspoň päť hodín nepretržite voda. Pri teplote nad 25°C začínajú výtrusy klíčiť. Prvým príznakom je tvorba svetlých miest na vrchnej strane listov, ktoré neskôr žltnú. Na spodnej strane sa tvoria ako bublinky vyzerajúce pupence bielej, neskôr sivej až hnedej farby. Sú to ložiská výtrusov húb. Napadnuté listy sú zmrzačené a odumierajú.
Ako predchádzať chorobám
Rastlinu polievajte zospodu, aby sa na listoch nedržala dlho voda. Použiť môžete ak kvapkovú závlahu.
Kombinovanie rastliny
Rastlina sa môže do záhrady či nádoby vysadiť ako solitér, je možné ju však vysadiť aj do záhonu medzi trvalky.
Plán1

1.Budleja Davidova (Buddleja davidii ‘Black Knight')
2. Ruža voňavá (Rosa x odorata ‘Mutabilis' )
3. Kortadéria (Cortaderia selloana )
4. Astra (Aster x frikartii )
5. Rozchodník (Sedum ‘Herbstfreude' )
6. Slamiha (Helichrysum italicum )
7. Strieborná chryzantéma ( Ajania pacifica )
8. Rozchodník (Sedum ‘Ruby Glow' )
9. Perovec psiarkovitý (Pennisetum alopecuriodes )
10.Astra ( Aster lateriflorus )
11. Ozdobnica (Miscanthus sacchariflorus )
12. Ozdobnica čínska (Miscanthus sinesis )
13. Palina biela (Artemisia alba )
14. Scila sibírska (Scilla siberica )
15. Bledavka ovisnutá (Ornithogallum nutans )
16. Phormium tenax Purpureum
17. Dráč Tunbergov (Berberis thunbergii )
18. Schizostylis coccinea

Plán 2
1.Cypruštek Lawsonov ( Chamaecyparis lawsoniana)
2. Pivonka bielokvetá (Paeonia lactiflora )
3. Zvonček dalmatský (Campanula poscharskyana)
4. Pupalka misurská (Oenothera macrocarpa)
5. Pupalka úhľadná (Oenothera sp. Siskiyou)
6. Klinček slzičkový (Dianthus deltoides)
7. Tavoľník nipponský (Spiraea nipponica „Snowmound")
8. Strieborná chryzantéma (Ajania pacifica)
9. Duglaska tisolistá (Pseudotsuga menziesii)
10. Bršlen Fortuneov (Euonymus fortunei Emerald Gold")
11. Vavrínovec lekársky (Prunus laurocerasus)
12. Ľaliovka (Hemerocallis sp." Frans Halls"

Horec

(Gentiana)

Vyžaduje si neustále vlhkú a mierne kyslú pôdu. Na jeseň sa na dlhých výhonkoch objavia lievikovité, žiarivo modré kvety. Odkvitnuté výhonky tvoria v zime adoptívne rastliny, ktoré sa na jar oddelia a vyvinú sa z nich nové rastlinky. Táto skupina je rozsiahla - má okolo 100 odrôd. Prevažne modrá farba kvetov je vhodným doplnkom farebnej palety skalničiek.

	Gentiana cruciataJe to nenáročná skalnička. Má nádherné tmavomodré kvety. Ich farba sa môže meniť podľa stanovišťa. Rastlina má rada vlhkú humóznu pôdu. A najlepšie sa jej darí na polotienistom stanovišti. Rozmnožuje sa semenami alebo oddelením bočných výhonkov ostrým nožom. Pritom je nutné, aby bol na priesade aspoň jeden zakorenený kus
	Gentiana acaulis Sadí sa na slnečné miesto. V porovnaní s ostatnými odrodami má žiarivé svetlomodré kvety. Ide o najčastejšie pestovanú odrodu. Darí sa jej v akejkoľvek pôde. Hnojí sa 1x ročne. Rozmnožuje sa delením.
	Gentiana septemfida Sadí sa na slnečné miesto. Je to vždyzelená skalnička. Pri slnečných lúčoch sa otvárajú žiarivo modré kvety, ktoré sú na koncoch výhonkov. Rozmnožuje sa delením ružíc.
	Gentiana verna Sadí sa na slnečné miesto a rašeliniskové miesto. Pôdy by nemala nikdy vyschnúť.
	Gentiana dinarica Vyžaduje si neustále vlhkú a mierne kyslú pôdu. Na jeseň sa na dlhých výhonkoch objavia lievikovité, žiarivo modré kvety. Odkvitnuté výhonky tvoria v zime adoptívne rastliny, ktoré sa na jar oddelia a vyvinú sa z nich nové rastlinky.
	Gentiana asclepiadea Pri dobrej starostlivosti sa môže rozrásť do výšky 80 cm. Kvitne od konca leta do jesene. Sadí sa do vápenatej, vlhkej a humóznej pôdy. Stanovište by malo byť mierne zatienené. V chladnejších mesiacoch sa osvedčila ochranná vrstva z machu. Rozmnožuje sa semenami alebo delením.

Lomikameň

(Saxifraga)

Poznáme rôzne druhy lomikameňa.
Machovité
Do tejto skupiny patrí lomikameň, ktorý rastú machovito. Má mäkké sviežo zelené vankúšiky. Obľubuje vlhko a polotieň. Rastie dobre v našej klíme.
Saxifraga bryoides
Vankúškovité
Tvoria malé vankúšiky, ktoré majú priemer 20 cm. Sadia sa do vápenatej pôdy - najlepšie do zmesi mierne kyslej štrkovitej pôdy. Nevhodné pre ne je priame slnko, preto by sa mali sadiť na východnú stranu. Tak sú vystavené hlavne rannému slnku a počas dňa sa tak neprehrejú.
Saxifraga arendsii - Sadí sa na mierne vlhké a nie slnečné stanovište. Je odolná voči zime nepotrebuje žiadnu zvláštnu opateru. Rozmnožuje sa na jar delením.
Saxifraga caesia
Ružice
Tieto druhy sa vyznačujú tvorením veľkých ružíc - až 25 cm. Aj tieto sa sadia do vápenatej pôdy. Výnimku tvorí S. cotyledon, ktorá dobre rastie v kyslej pôde. Rastliny znášajú priame slnko a sucho. Najlepšie sa cítia na štrkovitom podklade.
• Saxifraga trifucta : Sadí sa na mierne vlhké a slnečné stanovište. Je odolná voči zime nepotrebuje žiadnu zvláštnu opateru. Rozmnožuje sa na jar delením. V júni sa objavia na dvoj- až trojročných ružiciach dlhé puky (40 cm). Svojou váhou sa skláňajú dopredu a pripomínajú vodopád.

Lomikameň pyžmový (Saxifraga moschata )– darí sa jej v polotieni, slnko by mohlo byť počas najchladnejších hodín dňa. Dobre znáša aj mráz. Počas vegetácie sa polieva pravidelne, v období oddychu sa nepolieva. Na jar sa pridáva hnojivo na kvitnúce rastliny, alebo zásobné. Výška rastliny je 15cm, v lete sú listy svetlozelenj farby.

Nátržník velekvetý (Potentilla megalantha) – kvitne od apríla do mája žltými kvetmi, výška 15 cm, darí sa jej na priamom slnku. Má veľké kvety a biele žilky listov.