Stále zelené dreviny

Vtáčí zob

(Ligustrum vulgaris)

Je ideálny pre záhradu, pretože rýchlo rastie - až jeden meter za rok. Dorastá do výšky tri až štyri metre. Na jeden meter sa sadia tri až štyri rastliny. Je vhodný ako solitér, ale aj na živé ploty. Je vhodný na slnečné až polotienisté miesto, v tieni väčších drevín zostáva menší a rastie viac do šírky. Výmena listov je na jar. V prvých rokoch listy zväčša až do tvorby nových opadávajú. Listy môžu opadať aj po presadení. Aj v zime zelené sú Vtáčí zob vajcovitolistý (L. ovalifolium) a Vtáčí zob tmavozelený (L.vulgare Atrovirens). L.atrovirens je odolnejší voči zime a L. ovalifolium má väčšie listy, ktoré v zime dlhšie vydržia a majú zelenšiu farbu. Od júna do júla sa objavia malé kvety. Drevina je nenáročná na starostlivosť - pravidelne sa polieva, spravidla nepotrebuje výživu.
Strihanie vtáčieho zobu
Dvoj až trojvýhonové a troj - až štvorvýhonové by sa mali po vysadení skrátiť, aby sa zospodu dobre rozvetvili. Strihať by sa mal dvakrát do roka - ideálne sú mesiace február až marec a jún až júl.
Rozmnožovanie

Rozmnožovanie pomocou odrezkov
Drevina sa rozmnožuje odrezkami, ktoré sa odoberajú v auguste a majú dĺžku 15 cm. Spodné listy sa odstránia, hore sa nechajú dva páry listov. Odrezky sa vložia do rašeliny a v zime, keď sa objavia korene, presadia sa do črepníkov





Rozmnožovanie pomocou odnoží
Rozmnožovanie pomocou odnoží j ešte jednoduchšie. Dlhý a ohybný výhonok zohnete k zemi, odstránia sa listy a ukotví sa drôtom v zemi. Koniec výhonku sa vysunie nahor a upevní k podpere. Korýtko sa prikryje zeminou. Zakorenenie sa urýchli tým, že na najhlbšom mieste odnože, najlepšie blízko uzla, sa urobí čistým nožom šikmý rez do dreva. Rozštiepené miesto sa upevní malými drievkami.

Krušpán (Buxus)

Je to stále zelená drevina, ktorá môže dorásť do výšky jeden meter. Rastie pomaly. Je veľmi obľúbený preto, že dobre znáša rez a pestovať sa môže aj v črepníku.
Je dôležité vybrať mu správne miesto, pretože čím je rastlina staršia, tým horšie sú šance na to, aby sa pri presadení "uchytila".
Starostlivosť
Táto drevina uprednostňuje vápenatú pôdu a nemá rád prílišné sucho. Najlepšie sa mu darí v polotieni, dobre však znáša aj priame slnko. Stačí mu bežné hnojenie a vlhkejšia pôda.
Strihanie
Ak režete pri omladzovacom strihu do starého dreva, môže sa stať, že už nevytvorí nové výhonky. Inak znáša rez dobre. Strihať sa môže každé dva roky.
Rozmnožovanie

Rozmnožuje sa odrezkami. Odrežete asi 10 cm dlhý odrezok, ktorý je čiastočne drevnatý a vloží sa do substrátu. Na spodnej časti sa odstránia všetky listy. Nádoba s odrezkami sa postaví na svetlé miesto, nie na priame slnko. Tvorba koreňov môže trvať aj niekoľko mesiacov. Ak ich odrežete v lete, nasledujúcu jar ich môžete sadiť.



Pestovanie v črepníku
Krušpán môže byť v črepníku, pretože v podstate nemá žiadne zvláštne nároky na pôdu a dobre znáša rez. Na dne črepníka musí byť drenážna vrstva, pravidelne sa hnojí a polieva. Po auguste sa nesmie strihať. Znesie teplotu do -5°C, preto sa dno chráni polystyrénovou platňou a tiež sa rastlina môže zabaliť, aby bola chránená pred zimným slnkom, aby sa nepoškodili citlivé korene rastliny. Tiež je možné črepník s rastlinou postaviť do tieňa, zahrabať ho do zeme a a prikryť bázu pôdou. Na jar sa zostrihá, pravidelne polieva pridá sa hnojivo. Buxus neznáša presádzanie.

Gaultéria

(Gaultheria)

Táto pekná drevina má rada kyslejšiu pôdu s podielom rašeliny. Kvitne od júla do augusta. Na konci jesene sa na ešte občas nej objavia malé biele zvončeky, z väčšiny kvetov však vznikajú plody, ktorých farba kontrastuje s tmavozelenou farbou listov. Plody zostávajú na rastline od augusta do jari. V zime sa listy sfarbujú do bronzovočervenej farby.je vhodná ako pôdopokryvná rastlina, ktorá dosahuje výšku asi 20 cm. Ideálne miesto je polotieň, môžete ju však vysadiť i na slnko, pôdy však musí byť dostatočne vlhká. Je odolná voči mrazu - až do -10°C. Neznáša dlhšie obdobie sucha. Rozmnožuje sa koreňovými odnožami

Pistácia mastixová

(Pistacia lentiscus )

Je to rastlina, ktorá je nielen užitočná, ale i okrasná. O neustálu farebnosť sa starajú korenisto voňajúce červené listy, červenkasté vetvičky, na začiatku leta žlté kvety a na jeseň najskôr červené a neskôr čierne plody. Je aj v zime zelený a dobre znáša rez, preto je možné ho ľubovoľne tvarovať. Vysádza sa do priepustnej a kameňmi „obohatenej" pôdy. Ak je v črepníku, musí mať nádoby dobrý odvod vody. Nemá problém so slnkom ani horúčavou, dokonca znesie i niekoľko mínusové teploty. Úžitkovú hodnotu má jeho živica, ktorá sa používa v kozmetike, medicíne a tiež ako korenie.
V nádobe môže byť rastlina vonku od marca do novembra a potom prezimuje v dome. V byte môže byť i celoročne, ak je izba nevykurovaná, alebo ju na zimu dáte do zimnej záhrady.
V lete sa polieva tak, aby koreňové baly neboli suché, pretože v tom prípade rastlina trpí. Od apríla do augusta sa pridáva 1x týždenne hnojivo. V ostatných mesiacoch sa nehnojí. Na začiatku, keď je rastlina ešte mladá, presádza sa každý rok, neskôr každé dva až tri roky v marci/apríli. Ak už nemáte väčší črepník, vymeňte aspoň vrchnú vrstvu substrátu. Použite priepustný substrát, do ktorého pridáte trošku piesku. Prezimuje na svetlom mieste pri teplote 0 - 10°C, znesie i mrazy do -5°C. Neohrozujú ho takmer škodcovia.

Červené plody sú ozdobou v jesennom období

Pistacia terebinthus
Ako úžitková rastlina má tento stále zelený ker malý význam, ako okrasná je veľmi rozšírený. Na jeseň má tiež červené dekoratívne plody. Je o niečo odolnejší voči mrazu ako P. lentiscus. Ak ho chcete vysadiť do záhrady, vyberte miesto, chránené pred zimným slnkom, svetlé a teplé a saďte do priepustnej kamenistej pôdy, kde sa nedrží nadbytok vody. V nádobe môže byť od marca do novembra vonku, prezimovať musí v byte alebo v zimnej záhrade. Zálievka a výživa je taká istá ako u P. lentiscus.

Pistácia pravá (Pistacia vera)
Táto pistácia je známa svojimi praženými a solenými orieškami. Bohato kvitne a vysádza sa do piesčitej pôdy. Vydržia i dlhšie sucho. Zálievka je v lete mierna až nízka. Polieva sa tak, aby sa substrát prevlhčil až na dno črepníka A potom čakajte niekoľko dní, kým preschne a až potom opäť polievajte. V zime sa polieva opatrne tak, aby sa neprevlhčili korene, ktoré by mohli začať hniť. Od apríla do septembra sa hnojí každých 14 dní. Na jeseň zhadzujú listy a prezimujú v chladnej miestnosti s nízkou intenzitou svetla. Na rozdiel od ostatných druhov tento môže byť na priamom slnku a znáša dobre i horúčavy. Presádza sa iba zriedkavo s odstupom viacerých rokov, pretože rastie pomaly a korene sú citlivé. Použite kvalitný substrát na črepníkové rastliny s vysokým obsahom drenážnych častíc, aby bol kyprý a vzdušný. Dobrý je substrát na kaktusy s prísadou piesku. Ak rastlina prezimuje na teplom mieste, môžu ju ohroziť štítničky. Častejšie problémy sú však s nadmernou zálievkou a následnou hnilobou koreňov.
Rozmnožovanie pistácie
Rastlinu môžete rozmnožovať celoročne semienkami, pričom tieto musia byť čerstvé. Semienka sa pred výsevom namočia na 2 - 3 dni do teplej vody a nechajú sa napučať. Potom sa iba polovica semienka prikryje substrátom. Klíčia pri teplote 18 - 20°C na svetlom mieste. Substrát sa udržiava mierne vlhký, v žiadnom prípade nie premokrený. Podľa možnosti sa zabráni vysokej vlhkosti vzduchu. Vyklíčia v priebehu 3 - 6 týždňov.

Semienka pistácie sa vkladajú do substrátu iba do polovic

Pistácia má okrem plodov i do oranžova sfarbené listy

Bršlen

(Euonymus)

Je to atraktívna drevina, ktorá má na jeseň červené lístie. Pochádza zo severnej Ázie a do Európy sa dostala v roku 1860. Je v lete zelená, v zime lístie opadáva. Má hustý habitus a dorastá do výšky 2 - 2,5 metra. Rastie pomaly a je najatraktívnejší ako mladá rastlinka. Má nenápadné žlté kvety a od septembra dozrievajú oranžové plody, ktoré sú jedovaté. Bršlen je nenáročný na miesto - darí sa mu na priamom slnku aj v polotieni. Intenzívne sfarbenie na jeseň dosiahne aj vtedy, keď je vysadený v presvetlenom tieni. Nemá žiadne zvláštne nároky ani na pôdu - je jedno, či je to bežná záhradná zemina alebo alkalická či kyslá pôda. Citlivo reaguje akurát na utlačenú pôdu. V záhrade môže byť silotérom alebo vysadený v skupinách. Pekný je i v nádobách, na terase, balkóne či na strešnej záhrade. Je odolný voči chorobám a škodcom, čo ho predurčuje aj ako výsadbu do priemyselných oblastí. Starostlivosť si vyžadujú akurát rastliny pestované v črepníku. Tu je nutná pravidelná zálievka a výživa.

Lykovec

(Daphne odora)

Tento stále zelený ker má nielen pekné kvety, ale aj listy, ktoré majú svetlý lem a vytvárajú pekný kontrast s tmavými listami. Nerastie rýchlo, ale jeho habitus má tvar gule. Dorastá do výšky 1,20 - 1,50 cm a kvety sa objavia vo februári a intenzívne voňajú. Rastlina sa vysádza na jeseň do hlinitej, vlhkej, vápenatej a dobre drenážovanej pôdy na slnečné až polotienisté miesto chránené pred vetrom. Dorastá do výšky 1,2 metra. V lete sa výdatnejšie polieva. Nevyžaduje strihanie, ak však chcete, treba to urobiť po odkvitnutí. V prvom roku potrebuje rastlina ochranu pred mrazom. Rozmnožuje sa odrezkami v auguste/septembri, odnožami alebo semenami.

Ceanot

(Ceanothus)

Je to stále zelená rastlina s peknými modrými alebo ružovými kvetmi, ktoré sa na rastline objavia od konca júla do začiatku septembra. Rastie vzpriamene rovnako do výšky aj šírky. Vytvorí pekný okrúhly ker. Ceanot sa vysádza do kyprej a dobre drenážovanej pôdy na slnečné miesto, do trávnika, parkov a je pekný aj ako živý plot. Aby bola rastlina pevná, musí sa pravidelne hnojiť. Na jar sa použije hnojivo s vyšším obsahom dusíka a draslíka, ktoré podporuje tvorbu nových výhonkov a kvetov. Počas jarného obdobia sa pridáva hnojivo na podporu kvitnutia každých 20 - 25 dní do zálievky. Na konci zimy sa môže dať okolo rastliny organické alebo zásobné hnojivo. Rastlinu neohrozuje mráz, preto môže byť po celý rok v záhrade. Ak sú teploty v zime príliš nízke, môže sa rastlina obaliť suchým lístím alebo slamou. Ak ju pestujete v črepníku, polieva sa častejšie ako vysadená v záhrade. Rozhodne je zálievka výdatnejšia, pôda však nesmie byť premokrená.
Strihanie
V lete kvitnúce kry sa musia strihať radikálnejšie a inak ako kry kvitnúce na jar. Sú na to dva dôvody. Táto skupina na rozdiel od na jar kvitnúcich drevín tvorí puky kvetov na tohtoročných výhonkoch. Preto je cieľom tvorba čo najväčšieho množstva výhonkov, ktoré v lete majú kvety. Z toho dôvodu sa na jar ( v marci) rastlina zostrihá na tretinu až štvrtinu pôvodnej výšky. Rastlina reaguje na tento radikálny rez tvorbou množstva nových výhonkov a v lete záplavou kvetov.
Druhý dôvod je podpora vitality. Rastlina je každý rok nútená tvoriť stále nové výhonky v spodnej časti.

Hamamel (česky Vilín)

(Hamamelis)

K nejkrásnějším poslům jara patří dřeviny, které vykvétají na konci zimy, v době kdy již mizí sníh a ve vzduchu je cítit jaro. Příroda sice stále vypadá, jako by spala, stromy a keře nemají listy a v zahradách se nesměle krčí první sněženky, bledule a šafrány. Přesto však existuje několik druhů keřů, jarních poslů, kteří předběhnou všechny ostatní a vykvetou již v tomto období. Z našich domácích dřevin vykvétají jehnědy lísek, ale ty nejsou příliš ozdobné.
K nejkrásnějším, ale stále jen zřídka pěstovaným keřům, jež jsou předzvěstí nastávajícího jara, patří vilíny (Hamamelis).
Charakteristika
Vilíny jsou opadavé keře poněkud podobné lísce. Na větvích a někdy i listech mají hvězdicovité trichomyKmínky jsou štíhlé, nahnědlé nebo šedavé. Jsou vidět i během vegetace a proto dodávají keřům strnulý vzhled. Listy jsou střídavé, jednoduché, nesouměrné a nepravidelně zubaté, na podzim krásně vybarvují dožluta, oranžova nebo červena. Působí strnulým dojmem, větve jsou totiž šikmo vystoupavé a poměrně málo větvené.
Oboupohlavné, čtyřčetné květy jsou neobvyklé, dekorativní a nápadné. Drobný kalich je červeně nebo oranžově zbarvený. Ozdobné jsou nezvykle úzké a dlouhé korunní lístky. Květy vykvétají v úžlabních řídkokvětých chomáčcích, na bezlistých větvích, takže se neztrácejí. Květy vynikají jednou neobvyklou vlastností, která brání jejich zmrznutí a prodlužuje kvetení. Je-li mráz, stočí se korunní plátky dovnitř květu a opět se narovnají, jakmile se oteplí. Některé odrůdy příjemně vonní.
Plodem je dřevnatá tobolka ukončená zobáčky, která obsahuje dvě černá lesklá semena. Tobolky vytrvávají na keřích dlouho, minimálně do doby květu. Někdy se větve s tobolkami používají jako doplněk ve vazačství.
Nároky
Vilíny vyžadují dostatek prostoru. Zprvu rostou pomalu, ale časem dosahují větších rozměrů a nemají rády řez. Vilínům se daří v humózních, svěžích a stále mírně vlhkých půdách. Spokojí se s neutrální nebo mírně kyselou zemí, pouze vilín viržinský snáší i půdy vápenité. Půdu je možné vylepšit přidáním kompostu nebo rašeliny. Nikdy je nevysazujeme na suchá, vyprahlá stanoviště. V létě, zvláště je-li dlouho sucho, jsou vděčné za zálivku. Vyžadují dostatek světla, ale snáší i mírné zastínění. Na suchých stanovištích je snadno poškodí sluneční úpal. V našich podmínkách jsou otužilé a zimní mrazy je poškozují jen zřídka. V tomto ohledu patří k nejvděčnějším v zimě kvetoucím dřevinám, protože exotické asijské druhy jako ocasatec (Stachyurus), zimnokvět (Chimonanthus) či lískovníček (Corylopsis) vyžadují chráněná stanoviště, neboť jejich květy snadno namrzají. Vilíny dobře rostou a netrpí chorobami, škůdci ani okusem zvěří. Špatně však snášejí přesazování. Množí se poměrně obtížně. Vilíny vysazujeme nejlépe na podzim z kontejnerů. Dbáme na to, aby rostliny neměly poškozený kořenový systém. Přes zimu povrch půdy pro jistotu namulčujeme zetlelým hnojem, kompostem nebo rašelinou. Mladé rostliny pravidelně zaléváme.
Použití
Vilíny jsou vyslovené solitéry. Vyžadují dostatek místa, aby se mohly uplatnit v celé své kráse. Dorůstají až do výšky čtyř metrů a jsou dlouhověké. Kombinovat je s ostatními listnatými keři je dosti obtížné. Rozhodně se nehodí do živých plotů. Ideální jsou, a to zvláště žlutokvěté kultivary, jako předsadba před tmavými jehličnany (tisy, tsugy, jedle) a vyšší stálezelené dřeviny (cesmíny, zimostráz). Volíme pro ně dominantní a dostupné místo, kde především v zimě oceníme krásu jejich květů. Dají se pěstovat také v nádobách, menší rostliny si v době květu přeneseme na ideální stanoviště a po odkvětu je můžeme umístit na odlehlejší místo zahrady. Větévky se hodí k rychlení.
Pokud máte rozlehlejší okrasnou zahradu, vilíny by v ní rozhodně neměly chybět. Celý keř totiž bývá obalený květy a je-li vysazený před tmavými jehličnany, svítí do dálky.
Zkuste vysadit kombinaci vilínu kvetoucího žlutě a červeně.

Některé odrůdy s červeným květem:
žlutočervené: H. virginiana ´Rubescens´
oranžově červené: H. mollis ´Brevipetala´, H. x intermadia ´Ruby Glow´
růžové: H. vernalis ´Carnea´
červené: H. x intermedia ´Rubin´ a ´Friesia´ - měděně červené
H. x intermedia ´Diane´ - rezavě červené
temně červené: H. x intermedia ´Carmine Red´ , H. japonica var. flavo-purpurescens ´Carmine Red´ a H. japonica var. flavo-purpurescens ´Adonis´, H.x intermedia ´Feuerzauber´

Vilíny obsahují v kůře velké množství tříslovin. Používají se v lékařství a v kosmetice. V místech jejich přirozeného výskytu jsou hojně využívány v přírodním léčitelství. Jeho větve jsou prý obzvláště vhodné pro proutkaření.

Pieris japonský

(Pieris japonica)

Je to nádherný ker, ktorý sa vysádza do zmesi záhradnej zeminy a rašeliny - podobne ako azalky. Nemal by byť na priamom slnku, skôr mu vyhovuje polotieň. Nesmie sa v žiadnom prípade hnojiť minerálnymi hnojivami. Ak chcete napriek všetkému hnojivo použiť, vyberte organické a používajte ho v nižšej koncentrácii. Rozmnožuje sa v júli odrezkami, ktoré zakorenia, môže to však dlhšie trvať, kým zakorenia. Mladé rastliny môže poškodiť slnko, preto ich zatieňujte. Ak je v pôde veľa živín, môžu spáliť korene. Do pôdy zapracujte rašelinu a piesok. Dekoratívne pôsobí Pieris floribunda - ako solitér i v skupinách. Pekný je i v kombinácii s vresmi a vresovcami či polovysokými trávami.

Jazmín nahý/Jasmín nahokvětý

(Jasminum nudiflorum)

V nezvyklém čase, kdy převážná většina přírody odpočívá, vykvétá navzdory chladu jasně žlutý jasmín nahokvětý.
Charakteristika rostliny
Jasmín nahokvětý je jediný zástupce druhu, který roste v našich podmínkách. Další jasmíny jsou domácí především v tropech a subtropech. Jasmín nahokvětý pochází z Číny. Rozložitý popínavý keř má dlouhé, štíhlé, obloukovitě převislé větve a metlovitý růst. Přirozeně se rozkládá nízko nad zemí, ale velmi dobře se vede na opoře, kde dorůstá až do výšky 2,5 - 3 m. Větve jsou zelené, hranaté, vyrůstají na nich po třech temně zelené vejčité lístky, jednotlivé lístky jsou drobné, 1 - 3 cm. Jasmín nahokvětý je opadavý, ale díky zeleným větvím tento dojem zaniká. Žluté květy vyrůstají v paždí listů, mohou mít i načervenalý nádech. Květy bývají podél celých snítek. Kvete od prosince do dubna, květy mívají kolem 2,5 cm. V mírných zimách vykvete již kolem Vánoc, ale jistě vás slunečné květy nezklamou ani v únoru. Květy jsou odolné a nepoškodí je ani několikastupňový mráz.
Nároky
Jasmín nahokvětý potřebuje výsluní a chráněné stanoviště. Často se vysazuje podél budov a zdí. Nemá zvláštní nároky na půdu. Vyhovuje mu především půda lehčí, písčitohlinitá, snáší i půdy sušší. V našich podmínkách se osvědčila zimní nastýlka kořenů, protože v tuhých zimách namrzá. Normální zimu přestojí bez poškození. Na podzim jej důkladně zalijte a nebojte se zálivky ani v bezmrazých zimních dnech, zejména, je-li zima suchá. Množí se zelenými řízky v červnu a červenci a na podzim. Mladé rostliny se kupují v kontejnerech a z nich se přímo sází na stanoviště.
Použití
Jasmín nahokvětý patří mezi pozoruhodné keře kvetoucí v zimě. Květ má jednoduchý, přesto výrazný ve své čistotě a jasné slunečné barvě. Květ svěže kontrastuje se zelenými větvemi, které opět v zimě více upoutají. Jednoduchý habitus keře je výborným nenápadným doplňkem výrazných květů. Nejčastější místo jasmínů bývá podél zdí a na skalkách. Výborně vynikne na treláži - mřížkové opoře s políčky ve tvaru čtverců nebo kosočtverců, kde jej vyvazujeme. Hodí se k popínání stěn, sloupků, mříží. Dobře porůstá svahy. Roste také ve vegetačních nádobách.
Další tipy
Nechejte jasmín nahokvětý splývat jako volný vodopád, podepřete jej pouze nízko nad zemí, aby nepoléhal.
Jasmín nahokvětý může být zajímavou rostlinou také na okraji zahradního jezírka nebo mokřadu, výborně kontrastuje s vlhkomilnými trvalkami, červenými pruty svídy bílé (Cornus alba) nebo nízkými vrbičkami, které bývají také vhodnými doprovodnými dřevinami vodních ploch.
Jasmín zcela promění ohraničující kompaktní zeď plotu, nejlépe se vyjímá na hladké bílé zdi nebo na zdi z pálených cihel.
Na dřevěné zdi jasmín určitě rozveďte, zde jej nejsnáze přichytíte.
Když jasmín vysadíte např. na skalce poblíž plotu z pletiva, brzy se rozroste a jistě ani sousedé neprojdou kolem vaši zahrádky bez zastavení. Kdo by čekal v tuto dobu květy?
Oporou pro jasmín může být také jiný keř. Vyzkoušejte například sousedství hlohyně šarlatové (Pyracantha coccinea). Časné, žluté květy jasmínu nádherně kontrastují se skupinkami červených nebo žlutooranžových plodů, které zdobí hlohyni dlouho do zimy.
Jasmínem nahokvětým nahrazujeme v českých podmínkách bílý ovíjivý jasmín voňavý, který porůstá pergoly v teplejších krajinách.
Větve jasmínu snadno zakořeňují. Výhon na zemi přihrňte zeminou a po zakořenění jednoduše odstřihněte. Můžete nechat na místě, chcete-li rozšířit váš porost, nebo ho přesaďte na zvolené místo.
Roste-li jasmín blízko zdi domu, kontrolujte, zda převis střechy nebrání v přísunu vláhy a podle potřeby jej zalijte.
Narychlené větvičky jasmínu nahokvětého jsou půvabnou dekorací interiéru, zatímco venku vládne syrová paní Zima

Magnólia

(Magnolia)

Magnólia je typická solitérna drevina. Väčšinou sa sadí ku vchodu domu hlavne kvôli skorým kvetom a nádhernej vôni. Magnolia stellata dorastá do výšky 2 - 3 metre. Listy sú lesklé a tmavozelené a kvety rastú na dvojročnom dreve.
Jar
Od marca do apríla môžete magnóliu vysádzať. V záhrade jej vyberte slnečné stanovište, ktoré je chránené pred vetrom a mrazom. Vhodná je humózna, mierne kyslá a hlboko prekyprená pôda, ktorej kvalita by sa mala zlepšiť pridaním listovky. Sadiť by sa mala s dobre zakoreneným balom. Po vysadení sa okolo rastliny rozloží mulčovacia nástielka, aby sa pôdy udržala vlhká a kyprá. Ostatné rastliny tak nemajú možnosť odoberať magnólii živiny a vodu. Okrem toho je chránený koreňový systém pred neskorými mrazmi. V okolí rastliny by sa pôda nemala prekopávať, pretože jej korene rastú mierne pod povrchom pôdy a mohli by sa poškodiť. Pridajte organické hnojivo (kompost, kostná múčka...), ktoré dodá rastline silu a ovplyvní pozitívne i pH. Väčšina magnólií neznáša vápno. a nebezpečné pre ne môžu byť i neskoré mrazy, preto by sa mali zakryť tkaninou. Koncom apríla až do začiatku júna magnólie kvitnú a vyháňajú nové výhonky.
Leto
V júli a v auguste opadajú okvetné lístky a na osiach listov sa tvoria nové puky pre nastávajúci rok.
Jeseň
Po dlhej a teplej jeseni sa môžu kvetné puky predčasne rozvinúť. Na jeseň (september/október) je magnólia ozdobná oranžovo - červenými plodmi. Koncom októbra až v novembri sa listy rastliny sfarbia do žlta, hneda až olivovo zelenej farby. Korene sa chránia vrstvou listov.
Zima
Nebezpečné pre ne môžu byť i neskoré mrazy, preto by sa mali zakryť tkaninou a hlavne by sa mala chrániť oblasť koreňov od decembra do februára.
Strihať či nestrihať?
Názory na túto otázku sú rôzne. Strihať by sa mala po odkvitnutí. Čím skôr, tým rýchlejšie sa rastlina zotaví. Po reze sa rezná plocha ošetrí. Rozmnožovanie
Rozmnožuje sa odnožami, no nejde o žiadnu jednoduchú záležitosť, pretože mladé rastlinky dlho trpia. Je preto výhodné kúpiť hotovú mladú rastlinu s koreňovým balom.

Ak má rastlina zeleno - žlté listy, je to príznak vysokého obsahu vápnika v pôde. Tu pomôže primiešanie rašeliny alebo kompostu. Magnólie sa hnoja predovšetkým organickým hnojivom.
Odrody
Magnolia kobus -- výška 2,5 - 4 metre. Má biele voňavé kvety. Je vhodná ako solitérna rastlina do malých záhrad. Je citlivá na mráz.
Magnolia liliiflora - je to viacročný ker so vzpriameným rastom. Kvety sú rubínovo červené. Kvitne koncom mája. Rastie dobre na slnečnom mieste vo vlhkej a priepustnej pôde.
Magnolia loebnerii - Dorastá do výšky 3 - 5 metrov a takmer do rovnakej šírky. Kvitne v apríli/máji. Pôdy by mala byť mierne alkalická.
Magnolia sieboldii - kvitne v júni/júli. Neznáša mrazy. Sadí sa do polotieňa do vlhkej a humóznej pôdy, ktorá by mala byť kyslá až mierne alkalická.
Magnolia stellata - Pochádza z Japonska a dorastá do výšky 2 - 3 metre. Rastie pomaly a je vhodná do malej záhrady. Kvitne veľmi skoro - od marca/apríla. Jej biele voňavé kvety sú zážitkom nielen pre oči, ale i nos. Sadí sa na chránené miesto slnečné stanovište. Vhodná je vlhká, kyslá až neutrálna priepustná pôdy.
Magnolia x soulangeana - pochádza z Číny. Dorastá do výšky 3 až 8 metrov. Je odolná voči zime, kvitne od apríla do mája. Ak je teplá jeseň, môže v októbri zakvitnúť druhýkrát

Vavrín

(Laurus nobilis)

Je stále zelená drevina, ktorá môže dorásť vo voľnej prírode i do výšky 16 metrov. Jej listy používali už staré mamy do polievok či omáčok. Používajú sa čerstvé i sušené. Esencie z týchto listov sa používajú pri liečení reumy, prechladnutia, pôsobia i antibakteriálne.
Kvitne od mája do júna, zber môže byť celoročný. Vavrínu sa darí v našich zemepisných šírkach dobre. Potrebuje slnečné miesto, chránené pred vetrom. V zime znáša dobre mrazy do -10°C. Jarné mrazy sú škodlivejšie, pretože môžu poškodiť nové mladé výhonky. Pestovaná v črepníku je tiež vhodná na slnečné až tienisté miesto. Substrát sa udržiava mierne vlhký, predovšetkým v období vytvárania nových výhonkov by nemali koreňové baly preschnúť. Samotná rastlina znesie aj suchší substrát. Črepníkové rastliny sa hnoja od apríla do augusta 1x za dva týždne. Substrát by mal byť humózny, bohatý na živiny. Vhodná je zmes kompostu a substrátu v rovnakom pomere alebo hotový substrát. Dobre znáša rez - tvarovať ho môžete do pyramídy, vysokého kmienika - najvhodnejší čas je marec. Aby sa rastlina rozvetvila, musia sa zaštipovať konce nových výhonkov. Pritom nemôžete strácať trpezlivosť, pretože dosiahnutie pekného tvaru je dlhodobejšia záležitosť. Pri strihaní je potrebné vziať každý výhonok zvlášť, aby sa listy neoddelili, čo by mohlo spôsobiť suché okraje. Rastlina prezimuje najlepšie v zimnej záhrade, kde je teplota od 0 - 10°C. Stačí aj chladná pivnica alebo garáž. Rastliny sa tam nesmú dotýkať, pretože vznikajú tak prázdne miesta bez listov a výhonkov. Po 1 - 2 rokoch sa na jar presádza. Črepník musí byť o niečo väčší a v substráte by mal byť určitý podiel hliny alebo piesku (asi 40%). Rozmnožuje sa vrcholovými odrezkami od jari do leta. Môže prejsť aj niekoľko týždňov, kým vytvorí nové korene.
Náš tip
Ak rozmrvíte listy vavrínu medzi prstami, ich silná vôňa odpudzuje škodcov

Hlohyňa

(Pyracantha)

Nie je to typická popínavá rastlina, no keď má podperu, zdobí okná domov, terasy či pergoly. Vyrastie do výšky 3-5 metrov a šírky 2-3 metre. Vysádza sa na slnečné až polotienisté miesto minimálne 5 cm od steny. V júni je ozdobná kvetmi krémovej farby, na jeseň červenými a žltými plodmi. V zime je nutné ju chrániť pred vysušenim v dôsledku mrazov. Ako podpera je vhodná mriežka, kde vzdialenosť medzi zvislými lankami je 30 cm, medzi vodorovnými 40 cm

Dráč

(Berberis)

Dráč je kríčkovito rastúca stále zelená drevina. Vhodné odrody na živé ploty:
B. aggregata - výška 1,5 - 3 metre, farba kvetov svetložltá, plody červené
B. buxiflora Nana - výška 0,5 metra, farba kvetov oranžovo - žltá, plody čierno - červené
B. candidula - výška 0,5 metra, farba kvetov zlatožltá, plody čierno - modré
B. julianae - výška 2 metre, farba kvetov žltá, plody čierno - modré alebo červené
B. koreana - výška 2 metre, farba kvetov žltá, plody svetločervené
B. vulgaris - výška viac ako 2 metre, farba kvetov žltá, plody purpurovočervené
B. wilsoniae - výška 1 meter, farba kvetov zlatožltá, plody korálovočervené
Vysádzajú sa 2 - 3 rastliny na 1m2.
Kvety sa objavujú od mája júna a na jeseň ho zdobia plody. Vysádza sa na slnečné až polotienisté miesto do humóznej, mierne kyslej až alkalickej pôdy, ktorá dobre udržiava vlahu. Musí mať však dobrú drenážnu vrstvu, pretože nadmerná vlhkosť pôdy rastline škodí. 1x do roka - po období zimy - sa strihaním upraví tvar rastliny. Nie je to však podmienka, často sa jej lepšie darí, ak sa nestrihá. Mladé rastliny potrebujú na začiatku jesene ochrannú mulčovaciu nástielku alebo ochranu oblasti koreňa pred mrazmi z vrstvy vetvičiek ihličnatých stromov. Rozmnožiť sa dá drevnatými odrezkami v auguste/septembri alebo odnožami. Kombinovať sa môže s cezmínou (Ilex) alebo mahóniou (Mahonia).

Kombinácia dráča (Berberis -1) a cezmíny (Ilex - 2) v živom plote

.

Cezmína

(Ilex)

Cezmína je zaujímavá nielen tým, že patrí k stálezeleným drevinám, ale má i pekný tvar a farbu listov, ktoré sú nezvyčajne lesklé. Na jeseň je tiež okrasná plodmi. Dorastá do výšky 4 metre. Vysádza sa na slnečné až polotienisté miesto do humóznej, vlhkej pôdy, ktorej hodnota pH je mierne kyslá až alkalická. Pred zimou sa výdatnejšie zaleje, pretože cez listy odparuje vodu a keď pôdy zamrzne, nemôže prijímať vodu. Na jar pred vytvorením nových výhonkov sa upraví strihaním tvar - nie je to však podmienkou. Prezimovanie uľahčuje zakrytie oblasti koreňov nástielkou. Rozmnožuje sa drevnatými odrezkami po odkvitnutí, keď sú ešte výhonky plné šťavy. Najvhodnejšie obdobie je júl a august. Plody cezmíny sú jedovaté, preto treba dať pozor, aby ste na to upozornili hlavne deti. Aby ste mali bohatú násadu plodov, potrebujete samčie rastliny ako „darcu peľu". Pri premokrenej pôde, nízkej vlhkosti vzduchu a prílišnej horúčave reaguje zhadzovaním listov.

Zemolez

(Lonicera)

Lonicera dorastá do výšky 50 cm. Na 1m2 sa vysádzajú 4 rastliny. V apríli/máji kvitne žltými kvetmi, na jeseň má fialovo - čierne plody.
Vysádza sa na slnečné až polotienisté miesto. Nemá žiadne zvláštne nároky na pôdu. Najlepšie sa mu darí v kyprej, mierne alkalickej pôde. Dobre znáša rez - presvetľovací i radikálny. Na jar sa zrežú odumreté výhonky. Ak ju napadnú choroby, je lepšie rastlinu radikálne zrezať, než použiť postreky. V prvom roku potrebuje pravidelnú zálievku. Rozmnožuje sa drevnatými odrezkami alebo odnožami.