Základy o význame chemických prvkov v pôde pre trávnik.

PH
je ukazovateľ priamo súvisiaci s množstvom vymeniteľných vodných iónov v pôde. Vo významnej miere môže byť ovplyvnené množstvom vápnika (Ca), ktorý je do pôdy dodávaný vo forme vápencov.
Vyššie pH, najmä vyššie, ako 7,0 môže odblokovať príjem stopových prvkov, najmä mangánu (Mn) a fosfátov, čím sa zlepšujú podmienky pre výskyt neželaných trávnych druhov. Odporúča sa použiť hnojivá na sulfátovej, či nitrátovej báze, ktoré okysľujú pôdu, čím sa dosiahne redukcia pH. (vyzdvihnúť to, že naše hnojivá sú na tejto báze)

Optimálna hladina pH, 5,5 - 6,5 je ideálna pre rast jemnolistej trávy.

Nižšie pH, najmä nižšie, ako 4,5 spôsobuje zvýšenú rozpustnosť stopových prvkov a vyššiu mieru vyplavovania, ktorá prinesie nedostatok živín. Výsledkom môže byť tvorba (hutnej nekompaktnej vrstvy trávy. Pridajte vápenec, čím sa hladina pH zvýši.
P (fosfor)
Je nevyhnutný k premene energie v trávniku - fotosyntéze a rozkladu uhľohydrátov. Je podstatný pre rast koreňov a postranných výhonkov. Jeho príjem je ovplyvňovaný hladinou pH.

K (draslík)
Je využívaný v procese metabolizmu a pri formovaní bunkových membrán. Dostatočne vyvinuté bunkové membrány zvládnu atak chorôb oveľa ľahšie. Je dobré udržiavať pomer K:Mg medzi 3:1 až 4:1.

Mg (horčík)
Je nevyhnutný pre tvorbu chlorofylu a aktívne pôsobí i na enzýmy používané v spracovaní fosforu. Jeho účinok interaktívne súvisí s obsahom Ca (vápnika) a K (draslíka). Pomer vápnika (Ca) a  horčíka  (Mg) by mal byť 4:1, draslíka (K) a horčíka(Mg) medzi 3:1 až 4:1.

N (dusík)
Je najdôležitejšou živinou, avšak jeho obsah je v pôde obtiažne presne určiť, nakoľko je veľmi nestály. Je nevyhnutný pri formovaní proteínov, aminokyselín a enzýmov. Dusík je pre trávu prijateľný najmä v nitrátovej forme, k čomu je nevyhnutné, aby pôdne baktérie rozložili prítomnú, či dodávanú amoniakálnu formu dusíka na nitritovú a následne nitrátovú formu, ktorú môže rastlina prijať. Preto je pri aplikácii hnojív nevyhnutné pamätať, v akej forme je pridávaný dusík. Vhodnou kombináciou jednotlivých foriem je možné predĺžiť, či spomaliť účinok dusíka. To prináša želateľný pomalší rast trávy a hustejší porast. Menej kosenia = menej stresu pre trávnik. Dôležité je pravidelné prevzdušňovanie, ktoré napomáha aktivizovať pôdne baktérie a sprítomňovať tak dusík pre korene rastliny.

Vysoká hladina dusíka spôsobuje veľmi tmavé vyfarbenie trávnika a rýchly rast s oslabenými steblami.
Optimálna hladina prináša pravidelný rast a dobrú farbu.
Nízka hladina dusíka spôsobujú žltnutie s možným odumieraním stebiel a rapídne spomalenie rastu.

Výmenníková kapacita katiónov (Cation exchange capacity)
Hrá najvýznamnejšiu rolu pri SCOTTS systéme analýz pôdy. CAC signalizuje, aké množstvo živín môže byť v pôde udržané a vymenené v rámci koreňovej zóny - t.j. prítomné pre trávnik bez rizika vyplavenia. Bez znalosti hladiny CAC je nemožné vytvoriť rozumný plán výživy. V zásade CAC je ovplyvňovaná podielom organických a ílovitých častíc v pôde.

Ak je CAC nižšia, ako 10, koreňová zóna má malú schopnosť udržať a vymieňať si živiny.
Pri CAC hladine 11-20 je schopnosť udržať a vymieňať živiny v koreňovej zóne optimálna.
Vyššia hladina CAC ako 10 indikuje privysoký podiel ílovitých a organických častíc, spôsobujúcich zhutňovanie pôdneho podložia, čo môže priniesť problémy s drenážou.

Base saturation (BS)
Je údaj definovaný ako podiel (časť) celkovej kapacity (CAC), ktorú sú schopné fixovať  "základné katióny" (Ca, Na, K, Mg). Je to veľmi dôležitá súčasť pôdnych testov, poukazujúca na to, či sú uvedené prvky v rovnováhe a či teda trávnik má správne množstvo živín k dispozícii. Množstvo pôdnych katiónov sa dá regulovať pomocou hnojív tak, aby bola dosiahnutá požadovaná rovnováha.

BS by sa mal pohybovať v hodnotách vápnik (Ca) 50-75 %, horčík (Mg) 11-20 %, draslík (K) 0,5-7,7 %, Sodík (Na) 0-5 %, pričom hydrogén by sa mal pohybovať v hladinách 0-30 %. Vtedy je predpoklad na optimálny výkon trávnika. Pokiaľ zistené hladiny BS sa nenachádzajú v uvedených rámcoch, príjem živín môže byť ohrozený vďaka antagonizmu iónov". Napríklad vysoká kapacita vápnika môže ohroziť prísun draslíka a horčíka, či vysoká kapacita draslíka redukuje prísun horčíka. Pomer Mg:K by mal byť vyšší, ako 2:1.

Síra (S)
je základnou výživovou substanciou nevyhnutnou pre zdravý rast trávnika. Je vitálnym komponentom mnohých enzýmov a je neoddeliteľnou súčasťou syntézy chlorofylu. Nedostatok síry sa prejavuje chlorózou na mladých steblách. Síra je nesmierne mobilná v rámci koreňovej zóny. Pokiaľ je v pôde v nadbytku, znamená to, že sa nahromadila v dôsledku nepriepustnosti koreňovej časti a odporúča sa zlepšiť drenáž.

Zinok (Zn)
Je súčasťou produkcie chlorofylu a reguluje spotrebu cukrov. Najviac prijateľný je pri hladinách pH 5,5-6,5.  Pri vyššej hladine fosforu má rastlina obmedzený prístup k zinku. Nedostatok zinku sa niekedy prejavuje zníženou energiou rastu stebiel (vigour).

Mangán (Mn)
Je veľmi dôležitým stopovým prvkom, nevyhnutným najmä pri formovaní chlorofylu, v spracovaní uhľohydrátov ako aj pri aktivovaní rastu enzýmov. Jeho nedostatok sa prejavuje najmä na piesčitých podložiach. Vysoké pôdne pH blokuje prísun mangánu, pričom tento stav je badateľný najmä chlorózou na nových častiach stebiel. Najviac prítomný je pri pH 6,0.

Meď (Cu)
má nevyhnutnú funkciu pri raste, nakoľko aktivuje účinkuje ako aktivátor enzýmov. Veľmi dôležitá je i v procese respirácie. Je súčasťou procesu tvorby chlorofylu. Najdostupnejšia pre rastlinu je pri hladine pH 5,0. Nie je príliš mobilná v oblasti koreňovej zóny a jej aktivácia je priamo úmerná objemu organických častíc v pôde.
Jej nedostatok sa občas prejavuje sfarbením trávy do tmavozelena/tmavomodra.