Živé ploty

Zatiaľ nehodnotené

Sadenie živých plotov

Živé ploty zo stromov, ktoré zhadzujú listy ako napríklad hrab alebo javor, je najlepšie sadiť v októbri. Predovšetkým preto, že v tomto období je na trhu výhodná cenová ponuka prostokorenených rastlín, ale i z toho dôvodu, že mladé dreviny tvoria pred začiatkom zimy jemné korienky. Prečkajú bez problémov zimu a na jar rýchlo vyštartujú do novej sezóny.
Pri plánovaní je dôležité vedieť, aký účel má živý plot splniť. Buď chcete vždyzelený múr, ktorý v zime i v lete vytvára akúsi clonu od cesty a susedov, alebo má byť plot ozdobou záhrady. Rozhodujúcu úlohu zohráva i veľkosť záhrady, pretože voľne rastúce ploty potrebujú viac priestoru ako strihané. Do druhej skupiny patria kry, ktoré znášajú pravidelný strih, ľahko vytvárajú nové výhonky a majú bohato rozvetvený rast. Patria sem vždyzelené dreviny: Dráč Júliin (Berberis juliane), Krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens), Vtáčí zob (Ligustrum ovalifolium,) Vavrínovec lekársky (Prunus laurocerasus), Zemolez lesklý (Lonicera nitida) a tie, ktoré listy zhadzujú: Javor poľný (Acer campestre), Hrab obyčajný (Carpinus betulus), Drieň obyčajný (Cornus mas,) Svíb krvavý (Cornus sanguinea). Po tomto rozhodnuté môžete začať prípravné práce.
Najdôležitejšie je dobre prekypriť pôdu, aby korene lepšie prenikli nadol a pridať živiny. Ak sadíte dreviny s koreňovými balmi, jama musí byť hlbšia a širšia ako baly (2x priemer koreňového balu). Nedávajte na korene hnojivo. Treba mať na zreteli i vzdialenosti medzi rastlinami, aby sa im zabezpečilo toľko miesta, koľko budú o desať rokov potrebovať. Pri sadení dajte pozor, aby medzi koreňmi nevznikali vzduchoprázdne miesta.
A sadíte dreviny bez koreňových balov, zrežte poškodené a zlomené korene na 1/3. Takisto zreže i výhonky. Namočte rastlinu na určitý čas do vody. Ak je rastlina zasadená a substrát utlačený, poleje sa tak, aby sa vytvorila kaluž. Pre ďalší rast je dôležitá prikrývka z kompostu, listov alebo rašeliny.
1. Dreviny do suchšej pôdy
Hloh (Crataegus spec.)
Trnka obyčajná (Prunus spinosa)
Zemolez obyčajný (Lonicera xylosteum)
Topoľ osikový (Populus tremula)
krušina jelšová (Rhamnus frangula)
2. Dreviny do výživnej pôdy
Javor poľný (Acer campestre)
Hrab obyčajný (Carpinus betulus)
Drieň obyčajný (Cornus mas)
Svíb krvavý (Cornus sanguinea)
Lieska obyčajná(Corylus avellana)
Bršlen európsky (Euonymus europaeus)
Cezmína ostrolistá (Ilex aquifolium)
Rešetliak prečisťujúci (Rhamnus carthatica)
Vŕba biela (Salix alba)
Vŕba rakyta (Salix caprea)
Vŕba popolavá (Salix cinerea)
Vŕba krehká (Salix fragilis)
Vŕba purpurová (Salix purpurea)
Vŕba trojtyčinková (Salix triandra)
Vŕba košikárska (Salix viminalis)
Baza čierna (Sambucus nigra)
Baza červená (Sambucus racemosa)
Kalina siripútková (Viburnum lantana)
Kalina obyčajná (Viburnum opulus)

Vzdialenosti medzi rastlinami

Základným kritériom je konečná výška rastliny. Dreviny, ktoré dosahujú výšku viac ako 2 m, sa sadia vo vzdialenostiach 2m. tie, ktoré dosahujú výšku maximálne 2m, saďte vo vzdialenostiach 50 cm. Javor sa sadí nahusto (4 rastlinky na 1 meter) a rastie veľmi rýchlo. Hrab rastie pomalšie, sadí sa však tiež v takých istých vzdialenostiach ako javor, nemusí sa však neskôr tak často strihať ako javor.

Výška dreviny:
- 30 - 40 cm - 4 - 5 rastlín na meter
- 40 - 60 cm - 3 - 4 rastliny na meter
- 60 - 80 cm - 2 - 3 rastliny na meter
- 80 - 100 cm - 2 - 3 rastliny na meter
- 100 - 150 cm - 1 - 2 rastliny na meter
- 150 - 200 cm - 1 - 2 rastliny na meter
Pre vzdialenosti je dôležitá výška a rozvetvenie. Bežne sa sadí 1 - 2 ks na meter u listnatých, 2 - 3 u ihličnatých drevín. Ak ich vysádzate príliš nahusto, hrozí nebezpečie, že budú mať nedostatok svetla a zospodu začnú opadávať.


Vykopte jamu 2x tak širokú a hlbokú ako sú koreňové baly. Zmiešajte vykopanú zeminu s pieskom a zapracujte hnojivo. 



Pred sadením ich ponorte na 1 - 2 minúty do vedra s vodou 



Dno prekyrite, prípadne zlepšite odvod vody pridaním vrstvy štrku. Dajte vrstvu substrátu, vložte rastlinu, doplňte substrát a pridajte výživu.


Vrstvu mierne utlačte a polejte.  

Strihanie živých plotov

Ideálny čas nastrihanie plotov je začiatok jari alebo jeseň. Na začiatku jari sa robí radikálny rez. Potom je plot po dvoch týždňoch opäť zelený, pretože je práve obdobie najsilnejšej tvorby nových výhonkov. U tých, ktoré sú aj v zime zelené, sa strihá iba do takej miery, aby nevznikli v plote prázdne miesta. Obdobie rastu je totiž na konci a celú zimu by ste sa museli pozerať na chudobne olistený plot. Tie, ktoré zhadzujú v zime listy, sa môžu strihať tiež v zime. Spravidla stačí jeden rez v roku, platí však, čím častejšie sa strihá, tým hustejší je plot. Preto sa vyplatí strihať čerstvo zasadené ploty dvakrát ročne - v lete (koncom augusta) a vo februári, tesne pred obdobím vegetácie.
Už pri sadení sa robí dôkladný strih pre ďalší zdravý rast. Výhonky sa skrátia minimálne o tretinu. Váhavosť sa tu nevypláca, pretože tento strih je rozhodujúci pre ďalšie obdobie. Rastliny sa rozvetvia a tvoria dolu nepreniknuteľnú spleť vetvičiek, znak dobrého živého plota. O rok sa môže strih zopakovať znovu.

Najlepšie je, keď sa ploty strihajú do kónického tvaru, aby malo svetlo prístup i do dolných partií a ploty nezostali odspodu bez listov. Spodná časť by mala byť i 20 - 30 cm širšia ako spodná. Živé ploty sa strihajú po dvoch rokoch, a to dvakrát do roka - v lete - nie pred 24. júnom a v zime - na záver vegetačnej periódy.

Steny živého plota by mali mať sklon 5 -10%. Napríklad 5% sklon znamená, že pri dvojmetrovej výške plota s 1m širokou základňou je šírka koruny 80 cm. Oba u drevín, ktoré majú nižšie nároky na svetlo, sa môže použiť zvislý profil. Uľahčíte si to tým, že na ľavej i pravej strane natiahnete špagát alebo drôt, ktorý upevníte drevenými latkami.
 


Strihanie pomocou špagátu a palíc

 



Tvarovanie živého plota

 

 

Výživa pre živé ploty

Živé ploty sa spravidla nemusia hnojiť, naopak - hnojenie môže byť nevýhodné, pretože podporí rast výhonkov, a tým zvýši počet strihaní. Ak treba hnojiť, použije sa zásobné hnojivo.


Osmocote v tabletách
Pridáva sa jedenkrát ročne a je bohaté na stopové prvky. Nie je tu riziko prehnojenia dreviny.
 


Osmocote pre koniféry

Je to hnojivo pre všetky kyslomilné rastliny (koniféry, azalky, rododendrony a pod. Zabraňuje hnednutiu ihličia, zabezpečuje optimálny prísun živín po celú sezónu a tiež zabraňuje riziku nadmernej výživy.

Stále zelené živé ploty

Na stálezelené ploty sú vhodné:
Cezmína úzkolistá (Ilex angustifolia)
Cezmína (Ilex meservae)
Zemolez lesklý (Lonicera nitida)
Dráč (Berberis)
Krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens)
Vtáčí zob (Ligustrum vulgare)

Dráč (Berberis)
Dráč je kríčkovito rastúca stále zelená drevina. Vhodné odrody na živé ploty:

B. aggregata - výška 1,5 - 3 metre, farba kvetov svetložltá, plody červené
B. buxiflora Nana - výška 0,5 metra, farba kvetov oranžovo - žltá, plody čierno - červené
B. candidula - výška 0,5 metra, farba kvetov zlatožltá, plody čierno - modré
B. julianae - výška 2 metre, farba kvetov žltá, plody čierno - modré alebo červené
B. koreana - výška 2 metre, farba kvetov žltá, plody svetločervené
B. vulgaris - výška viac ako 2 metre, farba kvetov žltá, plody purpurovočervené
B. wilsoniae - výška 1 meter, farba kvetov zlatožltá, plody korálovočervené

 



Kombinácia dráča (Berberis -1) a cezmíny (Ilex - 2) v živom plote

 

Kvety sa objavujú od mája júna a na jeseň ho zdobia plody. Vysádza sa na slnečné až polotienisté miesto do humóznej, mierne kyslej až alkalickej pôdy, ktorá dobre udržiava vlahu. Musí mať však dobrú drenážnu vrstvu, pretože nadmerná vlhkosť pôdy rastline škodí. 1x do roka - po období zimy - sa strihaním upraví tvar rastliny. Nie je to však podmienka, často sa jej lepšie darí, ak sa nestrihá. Mladé rastliny potrebujú na začiatku jesene ochrannú mulčovaciu nástielku alebo ochranu oblasti koreňa pred mrazmi z vrstvy vetvičiek ihličnatých stromov. Rozmnožiť sa dá drevnatými odrezkami v auguste/septembri alebo odnožami. Kombinovať sa môže s cezmínou (Ilex) alebo mahóniou (Mahonia).
Cezmína (Ilex)
Cezmína je zaujímavá nielen tým, že patrí k stálezeleným drevinám, ale má i pekný tvar a farbu listov, ktoré sú nezvyčajne lesklé. Na jeseň je tiež okrasná plodmi. Dorastá do výšky 4 metre. Vysádza sa na slnečné až polotienisté miesto do humóznej, vlhkej pôdy, ktorej hodnota pH je mierne kyslá až alkalická. Pred zimou sa výdatnejšie zaleje, pretože cez listy odparuje vodu a keď pôdy zamrzne, nemôže prijímať vodu. Na jar pred vytvorením nových výhonkov sa upraví strihaním tvar - nie je to však podmienkou. Prezimovanie uľahčuje zakrytie oblasti koreňov nástielkou. Rozmnožuje sa drevnatými odrezkami po odkvitnutí, keď sú ešte výhonky plné šťavy. Najvhodnejšie obdobie je júl a august. Plody cezmíny sú jedovaté, preto treba dať pozor, aby ste na to upozornili hlavne deti. Aby ste mali bohatú násadu plodov, potrebujete samčie rastliny ako „darcu peľu". Pri premokrenej pôde, nízkej vlhkosti vzduchu a prílišnej horúčave reaguje zhadzovaním listov.

Veselé živé ploty

Ak chcete mať ploty pestré, vysaďte kvitnúce dreviny. Samozrejme, nebude vám kvitnúť po celý rok - aj keď i to je možné, ak vyberiete ešte dreviny kvitnúce v zime ( viac informácií nájdete na stránke Dreviny - Sortiment  - Kvitnú v zime).



1: Zlatovka
(Forsythia)
2: Ríbezľa (Ribes sanguinicum)
 

1. Budleja (Buddleia - 2 - 3 metre, kvitne od júna do septembra)
2. Biela zlatovka (Abeliophyllum)
3. Ruža (Rosa)
4. Pajazmín (Philadelphus - 3 metre, kvitne v júni - júli)
5. Orgován (Syringa)

 

 

1
: Vajgela (Weigelia - 2 - 3 metre, máj - jún)
2: Kalina (Viburnum - 2 - 3 metre, máj - jún, červené plody)
3: Zlatovka (Forsythia)
4: Pajazmín (Philadelphus)
5: Trojpuk (Duetzia)

Vtáčí zob

(Ligustrum vulgare)

Vtáčí zob (Ligustrum vulgare) nie je v zime zelený. Vtáčí zob vajcovitolistý (Ligustrum ovalifolium) stráca listy iba počas tuhej zimy a Ligustrum vulgaris "Atrovirens" je aj v zime zelený. Listy sa pri veľmi nízkych teplotách sfarbujú do červeno - hneda.
Výživa
Živé ploty sa spravidla nemusia hnojiť, naopak - hnojenie môže byť nevýhodné, pretože podporí rast výhonkov, a tým zvýši počet strihaní. Ak treba hnojiť, použije sa zásobné hnojivo Substral na dreviny v tabletách. Je bohaté na stopové prvky bez rizika prehnojenia.
Sadenie
Na živý plot z vtáčieho zobu sa sadia 3 rastliny na jeden meter.
Postup:
1. Vykope sa jama a pôda na dne sa a pôda na dne sa prekyprí. Priemer jamy by mal byť dvojnásobkom priemeru koreňových balov. Vykopanú zeminu odložte
2. Vložíte prvú rastlinu tak, aby nebola veľmi hlboko. Potom sa vykope jama pre druhú rastlinu a vykopaná zemina sa uloží okolo koreňov prvej. Nedáva sa žiadne hnojivo.
3. Dreviny sa vložia tak, aby boli v rovnakej výške ako pred sadením. Jama sa naplní zeminou a korene sa starostlivo rozložia.
4. Potom sa poleje a nanesie sa 2 - 3 l/m2 kompostu.
5. Ak je to potrebné, rastlina sa uviaže na drôt.

Tuja

(Thuja)

Príprava pôdy
Hoci má tuja nízke nároky na pôdu, musí sa preveriť jej kvalita, aby dobre rástla. V nej sa nachádzajú zásoby vody a živín. Ak je veľmi utlačená, drží sa v nej voda a vzniká nadmerná vlhkosť, ktorá tuji škodí. Po nadmernom zavlažení vedie vďaka nedostatku kyslíka v oblasti koreňov k hnilobe a následne k odumretiu rastliny. Aj pri suchu je zásobovanie vodou sťažené.
Môže to byť aj váš problém - rastliny totiž v tomto prípade začínajú žltnúť. Problém môže byť aj v sadení rastliny.
Sadenie
1. Vykope sa jama asi 40 - 80 cm hlboká, aby voda v krátkom čase odtiekla na dno. Ak neodteká dobre, dá sa na dno asi 20 - 40 cm vysoká drenážna vrstva, na to sa položí asi 10 cm vrstva humusu, vloží sa rastlina tak, aby horná vrstva koreňového balu bola zarovno s pôdnym povrchom.
2. Druhou alternatívou je sadenie do kopčeka. Navrství sa kopček zeme, ktorý zabraňuje tomu, aby voda stála v pôde. Ak je nízka intenzita vlhkosti, stačí, ak sa koreňové baly zdvihnú tak, aby polovica trčala zo zeme. Na ňu sa potom navrství zemina.
Zavlažovanie
Čerstvo zasadené rastliny sa musia pri jarnom alebo letnom sadení v prvých dvoch až štyroch týždňoch, v závislosti od počasia alebo druhu pôdy, polievať 1 - 3 x v týždni. Polejú sa výdatnejšie, nie však dlhodobo, napríklad tým ,že sa položí do oblasti koreňov hadica s tečúcou vodou. Ak sadíte na konci jesene, stačí jedna až tri dávky vody za dva týždne. Po roku sa už tuje nemusia polievať pravidelne - hlavne sa nesmie zabudnúť na to v období sucha.
Výživa
Výživa pre čerstvo zasadené rastliny je bezpodmienečne nutná. Prvá výživa sa pridáva štyri týždne po zasadení. Ak sadíte na jar, nesmie to byť neskôr ako v polovici júla. Neskorá aplikácia hnojiva vedie k neprirodzenému rastu. Výhonky nemôžu dozrieť, zostávajú mäkké a nie sú tak odolné voči mrazu. Použiť môžete organické i anorganické hnojivo. Pri hnojení je treba dávať pozor na to, aby sa nedávali vyššie dávky hnojiva a nedávali sa na zelené časti rastliny, pretože v oboch prípadoch by mohlo prísť k spáleniu buniek rastliny. Použiť môžete aj zásobné hnojivo, ktoré sa roztrúsi v oblasti koreňa. Výhodou je, že v tomto prípade nehrozí prehnojenie, pretože rastlina si vytiahne iba takú dávku, akú potrebuje.
Strihanie
Strihať tuja sa môže kedykoľvek okrem obdobia mrazov. Napriek tomu sú vhodnejšie a menej vhodné termíny. Zvlášť vhodné je obdobie letných mesiacov jún a júl. Dôležité pri strihu je, aby sa nevytvorili medzery a nestrihalo sa hlbšie ako k zeleným výhonkom. Ak sa strihá hlbšie, to znamená do oblasti odumretých hnedých častí, trvá uzavretie medzier oveľa dlhšie a niekedy sa nepodarí ani medzery uzavrieť.
Náš tip
Skorým a miernym strihom výšky ( podľa vzdialeností 5 - 20 cm) sa môže docieliť plnosť a šírka plotov. Úzke rastliny môžu rásť do šírky.

22.10.2009 | Pridal(a): editor

Posledné komentáre

celkom 1
Vysadili sme tuje asi 50 cm od susedovho... Libusa Stolarova (bez overenia) 23.03.2010 13:43

Súvisiace články

26.03.2009 | Rastliny

Okrasné kry

26.03.2009 | Rastliny

Aj dreviny po ...

26.03.2009 | Rastliny

26.03.2009 | Rastliny

26.03.2009 | Rastliny

Aby ste vytvarovali krík, musíte ich strihať minimálne raz za rok - na jar. Najvhodnejší čas je od polovice mája do konca júna, tvarova ...

26.03.2009 | Rastliny

Staré prísl ...

22.10.2009 | Rastliny

Plán1

10.05.2012 | Rastliny

Záhon 1Skalnatú plochu  spájajú dve borovice, dominantné postavenie má kužeľovitý smrek. Pred ní ...

24.04.2012 | Rastliny

Živ ...

16.09.2010 | Rastliny